ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

Vzdelávanie 21. storočia

 

Názov programu:

„Učíme deti ako myslieť a nie, čo si majú myslieť.“

 

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ZÁKLADNÉ VZDELÁVANIE

 

 

 

 

 

Školský vzdelávací program (ŠkVP 004/2024)  je vypracovaný v súlade so ŠVP 2023 schváleným ministrom školstva 31. 3. 2023 pod č. 2023/831:7‐A2140  v zmysle dodatkov:

• Dodatok č. 1 bol schválený MŠVVaM SR dňa 10. októbra 2023 pod č. 2023/10619:9-C2140.
• Dodatok č. 2 bol schválený MŠVVaM SR SR dňa 7. 6. 2024 pod č. 2024/13599:1-C2141 s  účinnosťou od 1. 9.  2024
• Dodatok č. 3 bol schválený MŠVVaM SR  dňa 25. 4. 2025 pod číslom 2025/7937:1-C2141 s účinnosťou od 1. 5.2025. 
• Dodatok č. 4 bol schválený MŠVVaM SR  dňa 23. 2.  2026 pod číslom 2026/10555:3-A3610 s účinnosťou od 13.  2026.
• Dodatok č. 5 bol schválený MŠVVaM SR  dňa 22. 4. 2026 pod číslom 2026/10555:5-A3610 ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie, s účinnosťou od 1. 9. 2026. 

 

Názov vzdelávacieho programu:	Školský vzdelávací program
	Základná škola, Lysica 122, 013 05 Lysica
Štátny vzdelávací program:	Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (ďalej len „ŠVP“), schválené ministrom školstva dňa 31. 3. 2023 pod č. 2023/831:7‐A2140
Stupeň vzdelania:	ISCED I - primárne (1. a 2. cyklus) – 1. stupeň
Dĺžka štúdia:	1. stupeň - 5 rokov
Forma výchovy a vzdelávania:	Denná
Vyučovací jazyk:	slovenský
Súčasti školy:	Školský klub detí (ŠKD) – výchovný program ŠKD
Názov školy:	Základná škola
Adresa školy:	Lysica 122, 013 05 Lysica
IČO:	00321460
Riaditeľka školy:	PaedDr. Dana Smolková
Kontakty:	info@zslysica.sk https://zslysica.edupage.org
Zriaďovateľ:	Obec Lysica v zastúpení Ing. Róbert Murárik -  starosta obce, Lysica 134, 013 05 Lysica
Dátum vydania:	25.8.2026
Dátum platnosti:	1.9.2026
Odsúhlasené PR dňa:	28.8.2026

 

Školský vzdelávací program je vypracovaný podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie schváleného ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 31.3.2023 pod číslom 2023/831:7-A2140 s platnosťou od 1.9.2026.

 

Tento dokument je platný pre žiakov 1. ročníka v školskom roku 2026/27. 

 

 

 

 

 

               

Vymedzenie cieľov a poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy

 

Vzdelávanie pre 21. storočie poskytuje ucelené a komplexné základy všeobecného vzdelania, ktoré dáva všetkým žiakom predpoklady na porozumenie životu, osvojenie nástrojov učenia sa a základnej orientácie vo svete. Poskytuje základy kultúrnej gramotnosti a podporuje motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu a celoživotnému učeniu sa.

Základnou filozofiou školy je vytvoriť zo školy príjemné a bezpečné miesto, kde učiteľ, žiak a rodič sú partnermi, kde každé dieťaťa má právo sa vzdelávať podľa svojich individuálnych možnosti a potrieb. Prioritou je vytvorenie neohrozujúceho prostredia, v ktorom majú všetci žiaci rovnaké príležitosti pre ďalší rozvoj. Dôraz kladieme na vytváranie pozitívnej pracovnej atmosféry a prežívanie pocitu úspechu, nielen v oblasti vzdelávania, ale aj športu a rôznych druhov umenia.

Zameranie školy vychádza z akceptácie základných pedagogických dokumentov, predovšetkým štátneho vzdelávacieho programu, z tradícií, doterajšej orientácie školy,

z požiadaviek rodičov a potrieb žiakov školy, ako aj reálnych podmienok, v ktorých vzdelávanie na našej škole prebieha. Naše zameranie napĺňa víziu našej školy – byť modernou a tvorivou školou, ktorá žiakov pripravuje pre úspešný život, a v ktorej žiaci žijú svoj aktívny život.

Ciele výchovy a vzdelávania vychádzajú z cieľov stanovených v Zákone o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov (školský zákon),v Štátnom vzdelávacom programe (ŠVP), analýzy vlastnej práce, dosiahnutých výsledkov a doterajšieho zamerania. Vychádzajúc zo Štátneho vzdelávacie programu cieľom základného vzdelanie je, aby žiak:

1. získal rozvinutú všestrannú a funkčnú gramotnosť v súlade s požiadavkami spoločnosti, vedel ju uplatniť v každodennom osobnom a spoločenskom živote a pri napĺňaní svojich osobných, vzdelávacích, kultúrnych a sociálnych potrieb,
2. mal vybudovaný základný hodnotovo‐kultúrny rámec svojej osobnosti, ktorý ho orientuje a sprevádza pri plánovaní a dosahovaní individuálnych životných cieľov, ako aj pri participácii na širších spoločenských, kultúrnych a globálnych aktivitách,
3. získal reálne vedomie o vlastnom osobnostnom potenciáli pre svoj ďalší vzdelávací rast a celostný rozvoj.

Cieľ 1. cyklu:

✔ Poznať základné nástroje učenia sa

✔ Spoznať základy jedného cudzieho jazyka

✔ Vyjadriť vlastný názor

✔ Spoznať princípy kritického myslenia

✔ Objavovať tvorivosť

✔Spoznať vlastné hodnoty a talent

✔ Spoznať základy pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu

 

Cieľ 2. cyklu:

✔ Nadobudnúť zodpovednosť za vlastné učenie

✔ Uplatňovať nástroje učenia sa

✔ Rozvíjať jednotlivé gramotnosti

✔ Rozvíjať základy jedného cudzieho jazyka

✔ Rozvíjať tvorivosť

✔ Spoznať princípy kritického myslenia

✔ Prijať názory iných 

✔ Rozvíjať a uplatňovať svoj talent

✔ Rozvíjať pohybové aktivity a zdravý životný štýl

 

 

STRATEGICKÉ CIELE	ŽIACI
	Priority školy orientované na žiaka: inkluzívne stratégie – kooperatívne učenie, tútorstvo, aktívne počúvanie, potvrdzovanie emócií, dieťa v centre – orientácia na vnútorné prežívania žiaka, učenie v súvislostiach, radosť z učenia, učiť sa ako sa učiť, ranné kruhy, učiteľ ako partner/sprievodca, poradca, ochranca
	PEDAGOGICKÍ ZAMESTNANCI /1. ročník/:
	Profesijný rozvoj - otvorené hodiny v ročníkoch 1. cyklu so spoločným    rozborom (6 x v roku) - absolvovať inovačné vzdelávanie - mentoring  - spolupráca so zamestnancami NIVAM, RCPÚ    a supervízorom B. Wellbeing 3 oblasti: profesijná spokojnosť, stres a sebadôvera, zdroje podpory duševného zdravia metódy: dotazníky, osobné rozhovory, terapeutické vstupy na spoločných stretnutiach - pravidelné stretnutia so Školským podporným tímom – raz   mesačne C. Spätná väzba a práca s ňou -  priebežná SV v rámci mentoringu
	RODIČIA (BUDOVANIE KOMUNITY):
	vymedzené konzultačné hodiny – pred a po vyučovaní rodičovské združenia s rodičmi aj deťmi (Ž-U-R) podľa potreby spoločné aktivity a priateľské stretnutia s rodičmi a deťmi, 1x štvrťročne report rodičom o pokroku žiaka (celotriedne a konzultačné stretnutia) – forma odovzdania – osobne, neformálne stretnutie s TU

 

 

 

AKTÉRI VZDELÁVANIA: Žiak – učiteľ - rodič

 

       V škole 21. storočia majú všetci aktéri možnosť spoluvytvárať obsah a formy vzdelávania, spoločne sa vlastnou aktivitou učiť a zlepšovať:

• Žiak je hlavným aktérom spoluzodpovedným za svoje vzdelávanie.

• Učiteľ aktívne sprevádza žiaka a vytvára príležitosti na efektívne učenie sa, ale zároveň má dostatočný priestor a podporu na vlastný rozvoj.

• Rodič  je  prizývaný  k  aktívnemu  podieľaniu sa na tvorbe kultúry školy a k aktívnej podpore podoby výchovno-vzdelávacieho procesu.

     Východisko, že učiteľ vzdeláva žiaka odovzdávaním vedomostí už v 21. storočí neobstojí. Schopnosť zrozumiteľne vysvetliť učivo bude stále výhodou kvalitného učiteľa, oveľa dôležitejšou sa však stane schopnosť učiteľa rozumieť procesom prebiehajúcim v mysli žiaka počas jeho učenia sa: ako rozmýšľa o zadanej úlohe, ako si volí stratégie na jej riešenie, ako postupy riešenia vykonáva a ako pristupuje k identifikácii a prekonávaniu chýb, ako uvažuje o hodnotách, o svojom prežívaní a konaní.

       Pred učiteľom tiež stojí úloha podporiť tvorivosť detí, spolu s nimi hľadať priestor a rôzne spôsoby sebavyjadrenia a snažiť sa o pochopenie rozmanitých spôsobov vyjadrenia iných ľudí. S tým súvisí aj pripravenosť učiteľa vytvárať priestor žiakovi samostatne sa zamyslieť nad riešením rôznych typov úloh. Súčasťou vzdelávacieho procesu musí byť reflexia procesu učenia,

konania a vyjadrenia.

     Žiak má byť vedený k tomu, aby vedel opísať (reflektovať) svoje myšlienkové postupy a stratégie učenia a riešenia úloh (metakognícia, metaučenie) a na základe toho zdokonaľovať svoju schopnosť učiť sa, vnímať svoj osobnostný potenciál a preberať zodpovednosť za vlastné učenie

sa a rozvoj. Žiak má byť tiež podporovaný v zámernej konfrontácii uvažovania a konania s etickými hodnotami a podnecovaný k tvorivosti.

Ťažisko vzdelávania sa v 21. storočí presúva z memorovania poučiek a zapamätávania izolovaných faktov na systematické a zámerné rozvíjanie všestrannej a funkčnej gramotnosti v súlade s požiadavkami spoločnosti, ktorú dokáže uplatniť v každodennom osobnom a spoločenskom živote a pri napĺňaní svojich osobných, vzdelávacích, kultúrnych a sociálnych potrieb. Dôvodom je, že len šírka osvojených vedomostí už nestačí.

Pred učiteľom i žiakom stoja náročnejšie méty: ide o hĺbku učenia (sa), schopnosť dávať veci do súvislostí. Práve vďaka tomu sa ľudia 21. storočia budú vedieť zapájať do zložitých výziev, prispôsobiť sa novým situáciám, preberať zodpovednosť a riešiť zložité problémy, kriticky pristupovať k informáciám, tvoriť a spolupracovať v rôznorodých tímoch.

 

 

VÍZIA ŠKOLY

 

„Absolvent našej školy je osobnosť s otvorenou mysľou, ktorý pristupuje k svojej budúcnosti zodpovedne a životom kráča s láskavosťou v srdci.“

Vízia – žiaci:  „Sme žiaci, pre ktorých je poznanie tvorivý, kritický a aktívny proces."

Vízia - pedagogickí a odborní zamestnanci: „Vytvárame atmosféru podporujúcu tvorivosť, pozitívnu komunikáciu a pocit spoluzodpovednosti za výsledky spoločnej práce“.

 

PRIORITY ŠKOLY A JEJ INDIKÁTORY

 

INKLUZÍVNE STRATÉGIE

• • Kooperatívne učenie a riešenie problémov
  • Tútorstvo medzi rovesníkmi
  • Aktívne počúvanie
  • Diferenciácia a individualizácia vyučovania

DIEŤA/ŽIAK V CENTRE

• • orientácia na vnútorné prežívanie žiaka
  • učenie v súvislostiach
  • radosť z učenia
  • učiť ako sa učiť
  • ranný kruh

 

UČITEĽ AKO PARTNER/SPRIEVODCA

• • zapájanie hlavných aktérov do vzdelávania
  • oceňovanie aj malého úspechu žiakov (porovnávanie žiaka so sebou samým, nie rebríčky)
  • využívanie aktivizujúcich vyučovacích metód
  • dôraz na činnostné vyučovanie
  • práca s chybou

 

PODPORA PRE UČITEĽOV A ASISTENTOV

• • Pravidelné konanie otvorených hodín
  • Zdieľanie skúseností
  • Workshopy a tréningy: spolupráca s RCPÚ a NIVAM
  • Pravidelná psychologická podpora

 

Nižšie uvedené indikátory sú sledované na vyučovacích hodinách.

 

1. INKLUZÍVNE STRATÉGIE
   • Skupinová práca: skupinová práca je dôležitou metódou práce so žiakmi počas vyučovania. Skupinové učenie je jedným zo spôsobov ako vytvárať zo žiakov učiace sa spoločenstvo a spôsob ako rozvíjať u žiakov slobodu a zodpovednosť za svoje učenie. Cieľom je nadobudnutie zručnosti nevyhnutných pre prácu v tíme, so zameraním na spoluprácu, vzťahy a sebareflexiu. Skupinovú prácu kombinujeme s frontálnym vyučovaním, projektovým vyučovaním a samoučením. Zaradíme do hodiny skupinové aktivity a skupinovú prácu.
   • Možnosť výberu: podporujeme u žiakov sebakompetenciu, schopnosť rozhodovať sa a niesť za svoje rozhodnutie zodpovednosť, vnútornú motiváciu a participáciu.
   • Využitie všetkých zmyslov v edukačnom procese: učenie a zapamätávanie žiakom uľahčuje zapájanie a kombinovanie zmyslov (zrak, hmat, sluch, chuť). Zaradíme aktivity a činnosti, pri ktorých žiaci nemusia len počúvať výklad učiva, ale učivo si aj ohmatať, ochutnať, ovoňať a poobzerať.
   • Reflexia: v závere hodiny nesmie chýbať reflexia, počas ktorej zdieľame odpozorované, skúsenosti, analyzujeme priebeh hodiny a prežívanie žiakov, dáme feedback učiteľovi a pozdieľame, čo si odnášame, čo nás zaujalo a čo sme sa naučili. Je to najdôležitejšia časť hodiny, nechajme si na ňu dostatok času.
   • Zmysluplnosť a prepojenosť s reálnym životom: limbický systém vyberá veci, ktorým sa bude venovať. Mozog sa venuje podnetom a situáciám, ktoré sú pre mozog bezpečné a zmysluplné. Venujeme čas diskusii so žiakmi o tom, kde v reálnom živote sa stretneme s naučeným a prečo to potrebujeme vedieť.
   • Získanie vedomostí z daného predmetu: zameriavame sa na kľúčové znalosti, upresníme si, čo sa majú žiaci naučiť, overíme si, čo už žiaci vedia.
   • Rozvíjanie životných zručnosti: (sebadôvera, zodpovednosť, spolupráca, kritické myslenie,..) Životné zručnosti sa neprezentujú, životné zručnosti sa žijú. Pomenujeme, ktoré životné zručnosti si žiaci počas hodiny osvojujú.
   • Rozvíjanie exekutívnych funkcii: (pracovná pamäť, plánovanie, vytrvalosť, časový manažment, organizácia, určenie a dodržiavanie postupov, dodržiavanie pravidiel, určenie priorít, efektívne využívanie času, kontrolovať a priebežne opravovať chyby, kontrolovať impulzy,…) Kvalitne vybudované exekutívne funkcie pomáhajú efektívnej školskej práci a sú prínosné aj pre budúcnosť žiaka. Pomenujeme, ktoré si žiaci počas hodiny budujú.
   • Participácia: podporujeme na hodine to, aby žiaci preberali rôzne úlohy a role počas hodiny. Aktívna participácia každého žiaka v rámci svojich možností a schopností (vyhľadávač informácii, prezentujúci, strážca času, pomocník, kreslič, … )
   • Diferenciácia a individualizácia vzdelávania: nemusím mať rovnaké ciele pre všetkých žiakov, nemusia robiť všetci rovnakým spôsobom, v rovnakom čase (gradované úlohy)
   • Rovesnícka pomoc: rovesnícke učenie
   • Aktívne počúvanie: pri rozhovore so žiakom sme duchom prítomný, nerobíme nič iné (mobil, PC, triedna kniha, ukladanie pomôcok,..), pracujeme s telom - očný kontakt, nasmerovanie tela, face to face, znížime sa na úroveň žiaka, parafrázujeme a overujeme, opisujeme, čo vidíme, počujeme, nehodnotíme, ..., necháme dohovoriť rozprávajúceho, sumarizujeme.
   •  Potvrdzovanie emócií: stotožňujeme sa s pocitmi žiaka, pozorne počúvame, nepopierame pocity žiakov ale snažíme sa ich pomenovať, snažíme sa splniť želanie v predstavách, opisujeme, čo vidíme alebo opíšeme daný problém, vyjadrujeme svoje pocity a potreby, poskytujeme informáciu, vyslovujeme žiadosť, prosbu, používame JA informáciu.

 

1. DIEŤA V CENTRE
   • Orientácia na vnútorné prežívanie žiaka: využívanie reflexie a sebahodnotenia vo vyučovaní.
   • Tútoring - podporuje individuálny prístup ku každému žiakovi a je zameraný na rast osobnosti.
   • Učenie v súvislostiach: Príprava na prax - TVVP plány každého predmetu zahŕňajú hodinu, počas ktorej žiaci využijú učivo daného celku/témy v praxi. Prepájanie učebných celkov medzi rôznymi predmetmi – napr. VYV, HUV, ANJ, MAT, ...
   • Radosť z učenia: používame aktivizujúce a moderné metódy výučby a didaktické hry, počas ktorých sú aktívni všetci žiaci, sú zaujatí a pracujú/precvičujú/učia sa niečo nové. Príprava na prax – v TVVP plánoch každého predmetu máme v rámci celku zaradenú hodinu, počas ktorej žiaci využijú učivo daného celku/témy v praxi. Dávame žiakom na výber, zapájame ich do procesu vyučovania.
   • Učiť sa ako učiť: učíme žiakov metakognitívnym stratégiám v rámci predmetu/celku/učiva - t.j.  spolu s učivom im dávame návrhy nástrojov a stratégií na efektívne učenie sa (napr. tipy na efektívne zapísanie poznámok, na lepšie zapamätanie nejakého faktu, na naučenie slovíčok a od.)
   • Ranné komunitné kruhy vytvárajú pozitívnu sociálnu klímu v triede.

 

2. UČITEĽ AKO PARTNER/SPRIEVODCA
   • Konštruktivistické vyučovanie – využívame spôsob vyučovania, v ktorom žiaci sami objavujú a skúmajú tému hodiny (zákonitosti, javy, problémy a pod.) a následne z tohto skúmania odvodzujú vysvetlenia. Učiteľ je v role facilitátora - neodovzdáva vedomosti, ale vedie žiakov na ceste poznávania.
   • Využívanie metód vyučovania zameraných na žiaka vs. frontálnych metód (“student-centred” vs. “teacher-centred”) - napr. pomer rozprávania a aktivity učiteľa vs. žiakov, zodpovednosť - čo môžu urobiť žiaci, nech robia žiaci (pomôcky, zadania a pod.), dávať žiakom na výber (tempo, spôsob a formu vypracovania zadaní a pod.), skupinová práca, žiaci si vysvetľujú a zároveň sa nepriamo učia navzájom.
   • Práca s chybou - cieľavedome budujeme vnútorné nastavenie pri robení chýb u seba aj u žiakov = aby sme chybu vnímali ako možnosť niečo sa naučiť, nie zlyhanie. Používame “ešte/zatiaľ” jazyk (Napr. “Zatiaľ sme násobenie 7čkou nezvládli, potrebujeme si to ešte precvičiť.”). Vedieme žiakov k tomu, aby sa z chýb učili - napr. aktivita “moja najlepšia chyba” v teste/ cvičení/DÚ. Využívame na hodinách reflexiu a sebahodnotenie.
   • Rovesnícke vyučovanie: spolužiaci si navzájom poskytujú vysvetlenia alebo pomoc, príp.

    žiaci “učia” spolužiakov v iných triedach/ročníkoch.

• • Práca s osobnými cieľmi (učenie, voľný čas, dobrovoľníctvo): žiaci si stanovujú osobné ciele v 1-3 oblastiach - učenie, voľný čas, dobrovoľníctvo, ktoré pravidelne reflektujú s triednym učiteľom (min. 2x v školskom roku).

 

 

 

 

 

Dĺžka štúdia a stupeň vzdelania

 

Stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca:	ISCED 1: 1. cyklus /1.-3. ročník/                   2. cyklus /4.-5. ročník/
Učebné plány	Príloha
Učebné osnovy	Príloha
Vyučovací jazyk	Slovenský
Hodnotenie detí a žiakov	Interná smernica Otvorené témy: Prechod na kombinované hodnotenie v 1. cykle Spôsob overovania plnenia cieľov na konci ročníka + dopady na žiaka Spôsob overovania plnenia cieľov na konci cyklu + dopady na žiaka

 

Základné vzdelávanie má deväť ročníkov 

 

Základné vzdelávanie je usporiadané do dvoch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich  vzdelávacích cyklov. Prvý cyklus tvorí 1. až 3. ročník a druhý cyklus tvorí 4. až 5. ročník. Vzdelávacie štandardy jednotlivých cyklov určujú obsah  vzdelávania a očakávané učebné výstupy na ich konci.  

 

Dĺžka trvania prvého stupňa základného vzdelávania podľa tohto vzdelávacieho programu je päť (5) rokov.    

 

Úspešným absolvovaním vzdelávania podľa ŠkVP získa žiak stupeň vzdelania:

 

• primárne vzdelanie ( ISCED 1) a úroveň 1 Slovenského kvalifikačného rámca/Európskeho kvalifikačného rámca  (SKKR /EKR: 1) - získa úspešným absolvovaním 2 cyklu základného vzdelania posledného ročníka. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.  

 

Formy výchovy a vzdelávania

 Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

1. v celom rozsahu vzdelávania pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku individuálnym vzdelávaním preto, že ich zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole alebo preto, že boli vzatí do väzby alebo sú vo výkone trestu odňatia slobody,[1]
2. v rozsahu podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu, vrátane žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, [2]
3. v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku podľa individuálneho učebného plánu, [3]4
4. v rozsahu podľa rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a športu v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre všetkých žiakov,[4]5
5. v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však tri mesiace:

• zo závažných organizačných dôvodov,
• z technických dôvodov (napr. havária v budove školy, rekonštrukcia budovy školy),
• z hygienicko-epidemiologických dôvodov, na základe nariadeného opatrenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva alebo
• z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.

Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu učiteľa alebo odborného zamestnanca so žiakom, komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

 

Nové metódy a formy práce

➢ blokové vyučovanie (ITV - integrované tematické vyučovanie; VEU – vysoko efektívne učenie)

➢ projektové vyučovanie, projektové dni

➢ bádateľské aktivity

➢ Príroda nás učí – učenie vonku

➢ kooperatívne vyučovanie

➢ hranie rolí ➢ rovesnícke vyučovanie

➢ skupinové vyučovanie

➢ brainstorming

➢ riadené aktívne učenie

➢ práca s detským časopisom

➢ činnostné vyučovanie

➢ problémové vyučovanie

➢ pojmové mapovanie

➢ metóda aktívneho čítania, aktívne písanie

➢ rotujúci prehľad

➢ živé pexeso

➢ čitateľské dielne

➢ ranné komunitné kruhy

 

PROFIL ABSOLVENTA

Žiak má byť po absolvovaní základného vzdelávania spôsobilý:

➢ vyjadrovať a interpretovať pojmy a vzťahy medzi nimi, myšlienky, pocity a potreby, fakty a názory ústnou a písomnou formou v slovenskom a v materinskom jazyku (ak je odlišný od slovenského jazyka) v rôznorodých situáciách a príležitostiach;

➢ komunikovať v aspoň jednom cudzom jazyku na požadovanej úrovni;

➢ používať a hodnotiť texty rôznej povahy za účelom ich využitia pri ďalšom učení sa a vo vyhodnocovaní informácií v rôznych životných situáciách,

➢ rozvíjať a používať matematické a logické myslenie, princípy a postupy na riešenie rôznych problémov v každodennom živote a v ďalšom štúdiu a na argumentáciu svojich myšlienok,

➢ zodpovedne a bezpečne využívať digitálne technológie a médiá na vzdelávanie, komunikáciu a vnímať ich prínos k inováciám, uvedomovať si príležitosti aj riziká, ktoré predstavujú,

➢ vysvetliť prírodné javy, spoločenské a historické udalosti pomocou základných vedomostí, metód vedeckého bádania a odvodiť závery podložené dôkazmi,

➢ používať technické nástroje a prístroje na realizáciu návrhov a inovácií, overenie hypotéz a na prijatie rozhodnutia alebo záveru s využitím technológií,

➢ zúčastňovať sa na občianskom a sociálnom živote na základe poznania aktuálneho diania, historických súvislostí, spoločenských, kultúrnych a náboženských špecifík,

➢ aktívne pristupovať k riešeniu problémov a prijímať rozhodnutia na základe poznatkov, zručností a hodnôt z oblastí prírodných, spoločenských, humanitných vied a umenia,

➢ vnímať a využívať rôzne druhy umenia ako spôsob vyjadrenia a chápať miestne, regionálne, národné, európske a globálne prejavy kultúry,

➢ konať vedome v súlade s poznatkami o zdravom životnom štýle a jeho dopade na fyzické a duševné zdravie,

➢ robiť informované rozhodnutia o ďalšom vzdelávaní a životnej budúcnosti vrátane profesijného smerovania, poznať a prijímať svoj potenciál aj limity,

➢ spolupracovať s ostatnými ľuďmi, byť solidárny a preferovať konsenzuálne riešenia v konfliktných situáciách,

➢ využívať kreatívny proces, analýzu, vyhodnocovanie a overovanie informácií pri učení sa, identifikovať a skúmať komplexné problémy,

➢ používať kritické myslenie založené na poznatkoch a etických hodnotách,

➢ konať v súlade s hodnotami smerujúcimi k ochrane životného prostredia a udržateľného života,

➢ konať na základe poznania spoločenských a právnych noriem, ľudských práv, toleranciou rozmanitosti a v súlade s demokratickou kultúrou spoločnosti.

NÁŠ ABSOLVENT okrem vyššie uvedených kľúčových kompetencií a spôsobilostí v osobnostnej rovine by mohol disponovať aj množstvom pozitívnych vlastností, ktoré sú výsledkom kvalitného vzdelávania a všestranného rozvoja. Tieto vlastnosti by mohli dopomôcť k úspešnejšiemu vstupu do vyššieho vzdelávania a prispieť k pozitívnemu prínosu pre spoločnosť:

A – aktívny a ambiciózny

B – bystrý a bezúhonný

S – spravodlivý a svedomitý

O – originálny a otvorený

L – láskavý a lojálny

V – vytrvalý a vynaliezavý

E – empatický a efektívny

N – nadšený a nezištný

T – tvorivý a tolerantný

 

Absolvent  má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti:

• spôsobilosti k celoživotnému učeniu sa
• sociálne komunikačné spôsobilosti
• spôsobilosť riešiť problémy
• spôsobilosti občianske
• spôsobilosti sociálne a personálne
• spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
• spôsobilosť uplatňovať základy matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky
• digitálna spôsobilosť
• spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti.

 

Vyučovací jazyk

Vyučovací jazyk je základným nástrojom vzdelávania, prostredníctvom ktorého si žiak osvojuje vedomosti a buduje svoju osobnú a kultúrnu identitu. Vyučovacím jazykom v našej škole je slovenský jazyk, v ktorom sa vyučujú všetky predmety v každom vzdelávacom cykle.

 

 

Školský učebný plán

 

 

Vzdelávacia oblasť	Cyklus	cyklus				cyklus			cyklus
	Predmet/ročník	1.	2.	3.		4.	5.		6.	7.	8.	9.	Spolu
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	9	8	7+1	24+1
	Cudzí jazyk	2	2	3	3+4
Matematika a práca s informáciami	Matematika	4	4	4	12
	Informatika		1	1	1+1
Človek a príroda	Človek a príroda	1	1	1	3
	Fyzika
	Chémia
	Biológia
Človek a spoločnosť	Človek a spoločnosť	0	1	2	3
	Dejepis
	Geografia
	Občianska náuka
	Etická výchova/ Náboženská výchova	1	1	1	3
Človek a svet práce	Človek a svet práce	1	1	1	3
Umenie a kultúra	Hudobná výchova	1	1	1	3
	Výtvarná výchova	1	1	1	3
Zdravie a pohyb	Telesná     a   športová výchova	2	2	2	6
Sumár hodín za cyklus bez disponibilných hodín		20	20	24	64
Voliteľné (disponibilné) hodiny		+2	+3	+1	+6
Spolu za cyklus		22	23	25	70

Poznámky k učebnému plánu: 1. Učebný plán vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina podľa tohto plánu trvá 45 minút. V prípade realizácie blokového vyučovania v danom vyučovacom predmete, resp. vzdelávacej oblasti je jeden blok tvorený dvoma vyučovacími hodinami v trvaní zvyčajne 90 minút. 2. Vyučovací predmet pre príslušný ročník, ktorý sa podľa učebného plánu vyučuje jednu hodinu týždenne (teda 33 hodín ročne), môže byť podľa personálnych a priestorových možností zaradený do rozvrhu hodín počas celého školského roka jednu vyučovaciu hodinu týždenne alebo dve vyučovacie hodiny každý druhý týždeň (napr. výtvarná výchova, technika/človek a svet práce, informatika, ale taktiež spoločenskovedné či prírodovedné predmety). 3. Škola pri tvorbe školského vzdelávacieho programu delí hodinové dotácie a vzdelávacie štandardy do vyučovacích predmetov a ročníkov. Celkový počet vyučovacích hodín jednotlivých vzdelávacích oblastí a rozsah vzdelávacích štandardov za cyklus vzdelávania je zachovaný. Rozdelenie vzdelávacích štandardov zachováva zásadu veku a primeranosti a zásadu logickej nadväznosti. 4. Pri prestupe žiaka ako prijímajúca škola v prípade zistených odlišností zohľadníme žiakovi ich kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roka. Starostlivosť o žiaka je zabezpečená kolektívom vyučujúcich pod vedením triedneho učiteľa, ktorý spolupracuje zákonnými zástupcami žiaka. 5. Podľa tohto rámcového učebného plánu sa vzdelávajú aj žiaci so zdravotným znevýhodnením a žiaci s nadaním, a to s uplatnením špecifík v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania v spolupráci so ŠPT, s CPP a podľa katalógu podporných opatrení. 6. Škola realizuje raz ročne v každom ročníku prvého a druhého cyklu didaktické hry. 7. V každom ročníku sa koná účelové cvičenia. Jeden vyučovací deň predstavuje v 1. cykle päť vyučovacích hodín a v 2. cykle šesť vyučovacích hodín. Ciele a obsah didaktických hier a účelových cvičení, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb, má škola zadefinované v školskom vzdelávacom programe. 8. Realizácia pohybových a športových aktivít zahŕňa v 1. a v 2. cykle: didaktické hry (5/6 vyučovacích hodín), plavecký výcvik (10 hodín), príp. korčuľovanie, telovýchovné chvíľky v rámci vyučovacieho procesu, športový deň (5 vyučovacích hodín), cez  veľkú prestávku (po 2.vyučovacej hodine) sa za vhodného počasia na školskom dvore realizujú pohybové a športové aktivity – aktívne prestávky. 9. Škola sa po prerokovaní v Rade školy v školskom vzdelávacom programe rozhodla neurčiť vyšší celkový počet hodín.

 

Vzdelávacie oblasti sú v rámci štátneho vzdelávacieho programu rozpracované na jednotlivé vyučovacie predmety. Tam, kde je to žiadúce, je vzdelávacia oblasť identická s predmetom, čo je spravidla v prvých dvoch vzdelávacích cykloch. 

V prvom vzdelávacom cykle sa uprednostňuje, aby bol obsah vzdelávania integrovaný a vytvára možnosť pružnej organizácie vzdelávania, ktorá nemusí byť založená výlučne na predmetovo‐hodinovom systéme, ale napríklad na blokovom či projektovom vyučovaní. V druhom vzdelávacom cykle, ktorý je chápaný ako prechodový a adaptačný, sa odporúča, aby bol obsah vzdelávania integrovaný, vytvára sa možnosť kombinácie pružnej organizácie vyučovania s klasickým predmetovo‐hodinovým princípom viazaným na vyučovanie jednotlivých predmetov.

 

Jazyk a komunikácia

• Vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra sa v 3. ročníku navýši počet vyučovacích hodín o jednu hodinu týždenne, využitím 1 disponibilnej hodiny týždenne.
• V základnom vzdelávaní sa vo vyučovacom predmete cudzí jazyk vyučuje anglický jazyk už v 1. a 2. ročníku, využitím dvoch disponibilných hodín týždenne v oboch ročníkoch.

Matematika a informatika

• Vo vyučovacom predmete informatika sa vyučuje v 1. cykle už od 2. ročníka, využitím 1 disponibilnej hodiny týždenne.

Človek a spoločnosť

• Vyučovacie predmety etická výchova a náboženská výchova sa vyučujú ako povinne voliteľné predmety. Žiak si vyberá, či bude navštevovať etickú alebo náboženskú výchovu. Vybraný predmet navštevuje žiak počas celého školského roka.
• Časť obsahu vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť sa v 2. cykle vyučuje formou tematických dní, ktoré má škola zaradené  v učebnom pláne.

Zdravie a pohyb

• Škola nemá vhodné podmienky na vyučovanie predmetu telesná a športová výchova,  preto nevyužíva voliteľné  (disponibilné)  hodiny  na  posilnenie  uvedeného  predmetu. 
• Telesná a športová výchova v prvom až piatom ročníku sa vyučuje pre chlapcov a dievčatá spoločne.

Prvý cyklus (1. – 3. ročník ZŠ)

Úlohou prvého cyklu je, aby žiak získal vzťah k učeniu sa, vytvoril si pracovné návyky a pracovný režim, aktívne sa zapájal do práce, využíval kreativitu pre zlepšovanie svojich myšlienok. V 1. vzdelávacom cykle sa uprednostňuje, aby bol obsah vzdelávania integrovaný a vytvára možnosť pružnej organizácie vzdelávania, ktorá nemusí byť založená výlučne na predmetovo-hodinovom systéme, ale napríklad na blokovom či projektovom vyučovaní.

 

Druhý cyklus (4. a 5. ročník ZŠ)

Úlohou druhého cyklu je, aby žiak dokázal bezpečne a jasne komunikovať svoje pocity, potreby a hranice, vyjadroval pre nepochopenie u seba aj u iných a reflektoval svoje konanie a postoje. Zámerom súčasne je, aby žiak rozlišoval medzi faktami, domnienkami a hodnoteniami, a aby nadobudol väčšiu samostatnosť v učení a prevzal časť zodpovednosti za svoje učenie, uvedomil si, čo je oblasťou jeho záujmu a čomu by sa chcel hlbšie venovať. Žiak si vytvára vzťahy s rovesníkmi a učí sa spoločne s nimi riešiť úlohy a výzvy: „Ja to dokážem, som schopný vstúpiť do spolupráce.“ Vyučovanie zabezpečujú spoločne a vyvážene učitelia s aprobáciou na primárne vzdelávanie a učitelia so špecializáciou na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo vyučovací predmet. Učebný plán a učebné osnovy budú doplnené do 31.8.2027.

 

 

 

Tematické dni

Škola realizuje v 2. cykle pre každú triedu tematické dni zamerané na rozvoj doménových a prierezových gramotností. Ciele a obsah tematických dní pre jednotlivé ročníky vychádzajú zo vzdelávacích štandardov predmetov, prierezových gramotností, vízie a priorít školy. Tematický deň je realizovaný formou integrovaného tematického vyučovania, projektového vyučovania alebo využívaním medzipredmetových vzťahov počas jedného dňa (v prípade potreby dlhšie) alebo formou exkurzie, ktorej predchádza príprava.

 

Vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením, žiakov s nadaním a cudzincov

Školský vzdelávací program je vypracovaný v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania zakotvenými v školskom zákone 245/2008, § 3, písm. d) e) f), na základe ktorých sú pri výchove a vzdelávaní zohľadňované individuálne osobitosti a potreby všetkých žiakov. Hlavným cieľom je zabezpečiť im rovnocenný prístup k vzdelávaniu, dbať na celkový rozvoj ich schopností a osobnosti, budovať pozitívny vzťah ku škole a vzdelávaniu, dosiahnuť primeraný stupeň vzdelania a primerané začlenenie do spoločnosti.

Škola zabezpečuje všetkým žiakom, podľa identifikovaných potrieb podporné opatrenia vyplývajúce z Katalógu podporných opatrení (https://podporneopatrenia.minedu.sk/katalog podpornych-opatreni), ktorý špecifikuje podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní poskytované školou alebo školským zariadením, potrebné na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.

Podporné opatrenia sa poskytujú na základe vyjadrenia pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg, vyjadrenia odborného zamestnanca školy alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti.

Podporné opatrenia bez vyjadrenia školy alebo zariadenia poradenstva – sa poskytujú všetkým žiakom bez nutnosti vyjadrenia sa k poskytnutiu podporného opatrenia, podľa aktuálnej potreby školy:

• preventívne aktivity na podporu fyzického a duševného zdravia (Zippyho kamaráti, Emocionálny kompas, pohodomer), aktivity s triednymi učiteľmi zamerané na zlepšenie klímy v triednych kolektívoch v rámci vyučovacích predmetov kruh komunity (1. stupeň) a výchova k životným zručnostiam (2. stupeň),

• aktivity zamerané na prevenciu rizikového správania (besedy, diskusie, sociometrie), špecifické sledovanie rizikových faktorov – adaptácia žiakov 1. ročníka, prechod na 2. stupeň, prestup žiaka z inej školy a pod.,

• preventívna činnosť, krízová intervencia, skríning v spolupráci zariadenia poradenstva a prevencie (CPP) so školským podporným tímom (ŠPT) a zákonnými zástupcami žiakov,

• kariérne poradenstvo, depistáže pri zápisoch do 1. ročníka a iné.

Podporné opatrenia na základe vyjadrenia školy alebo zariadenia poradenstva – sa poskytujú všetkým žiakom s dočasným oslabením (znížená schopnosť alebo zručnosť, oslabenie niektorých kognitívnych funkcií), žiakom z málo podnetného prostredia, žiakom s ťažkosťami v učení v diagnostickom procese, žiakom so psychickými problémami krátkodobého alebo dlhodobého charakteru, žiakom s aktuálnymi osobnými problémami (rozvod, úmrtie v rodine a pod.), žiakom so zdravotnými problémami, žiakom z viacjazyčného prostredia (konkrétne podporné opatrenia viď Dodatok ŠkVP „Podporné opatrenia“):

• úprava cieľov, metód, foriem a prístupov vo vzdelávaní,

• činnosti na zabezpečenie rozvoja pohybových schopností, zmyslového vnímania, komunikačných schopností, kognitívnych schopností, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy,

• zabezpečenie doučovania, cieleného učenia, konzultácie,

• možnosť diétneho stravovania,

• podpora sociálneho zabezpečenia,• činnosť na podporu predchádzania predčasnému ukončeniu školskej dochádzky,• zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdania zručností – relaxačné kútiky, miestnosti pre špeciálneho pedagóga a odborného zamestnanca,

• odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy a organizačných bariér pri výchove a vzdelávaní – bezbariérový prístup, oddychové zóny v škole.

 

Podporné opatrenia k nároku ktorých sa vyjadruje iba zariadenie poradenstva – sa poskytujú žiakom so zdravotným znevýhodnením a na poskytnutie je potrebné vyjadrenie:

• úprava obsahu vzdelávania a zmena spôsobu hodnotenia žiaka,

• činnosti na podporu dosahovania školskej spôsobilosti,

• skvalitnenie podmienok vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,

• zabezpečenie vzdelávania vo vyučovacom predmete vo vyššom ročníku

• pôsobenia pedagogického asistenta.

Žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdeláva základná škola podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy príslušného ročníka. Ak žiakovi špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, vzdeláva sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Ak ide o žiaka najmenej v piatom ročníku, je individuálny vzdelávací program prekonzultovaný aj s týmto žiakom.

Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenia a upravuje jednotlivé časti školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, najmä obsah, metódy, formy alebo spôsob hodnotenia a dochádzky do školy. Súčasne upravuje spoluprácu so zákonným zástupcom, pedagogickými alebo odbornými zamestnancami školy alebo zariadenia poradenstva a prevencie. Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa vzdeláva aj žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie (podľa Zák. 245/2008, §24). Individuálny vzdelávací program žiaka so zdravotným znevýhodnením vypracuje školský špeciálny pedagóg v spolupráci s triednym učiteľom, pedagogickým asistentom, vyučujúcimi, prípadne s inými odbornými zamestnancami školy alebo zariadenia poradenstva. Je možné ho počas školského roka upravovať tak, aby zohľadňoval aktuálne potreby žiaka. Na základe odporúčania zariadenia poradenstva môže byť žiak v predmete cudzí jazyk hodnotený inak ako klasifikáciou (podľa § 55, ods. 12, Školského zákona). Zmena hodnotenia predmetu cudzí jazyk sa uvedie do zápisnice z pedagogickej rady.

Systematickú podporu žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zabezpečujú odborný členovia Školského podporného tímu – školský špeciálny pedagóg, školský psychológ alebo pedagogické asistentky prostredníctvom intervencií podľa individuálnych potrieb jednotlivých žiakov. Školský špeciálny pedagóg a školský psychológ súčasne poskytujú konzultácie a poradenstvo rodičom, zákonným zástupcom, pedagógom a vychovávateľom. Výchovu a vzdelávanie žiakov s intelektovým nadaním realizuje škola v triedach spolu s ostatnými žiakmi. Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je umožniť im vzdelávať sa a rozvíjať v súlade s ich vývinovými charakteristikami, s prihliadnutím na ich vývinové špecifiká. Snažíme sa o dosiahnutie optimálneho rozvoja ich nadania a o všestranný harmonický osobnostný vývin. Ak žiakovi s intelektovým nadaním jeho špeciálne výchovno vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu, postupuje tento žiak podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý špecifikuje obsah, metódy, formy a spôsoby hodnotenia konkrétneho žiaka. Individuálny vzdelávací program je s informovaným súhlasom rodiča prekonzultovaný aj s odborným zamestnancom zariadenia poradenstva, u žiaka najmenej v piatom ročníku aj s týmto žiakom. Systém komplexnej podpory žiakov je prílohou ŠkVP (príloha č. 1).

Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov

Pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu žiaka – cudzinca sa vždy berie ohľad najmä na jeho individuálne výchovno-vzdelávacie potreby, na úroveň jeho vzdelania, ovládanie vyučovacieho jazyka a jeho individuálne osobitosti. Uplatňujú sa potrebné podporné opatrenia, ktoré môžu byť zamerané na:

• diferencovaný, personalizovaný prístup úpravou cieľov a obsahu výchovy a vzdelávania - (napríklad formou individuálneho rozloženia učiva v rámci vzdelávacieho cyklu alebo v rámci stupňa vzdelania), úpravou metód, foriem a prístupov vrátane metód a foriem skúšania a hodnotenia

• podporu na osvojovanie si štátneho (slovenského) jazyka, ak je to u daného žiaka potrebné

• využívanie rôznych kompenzačných a špeciálnych edukačných pomôcok, podľa potreby

• identifikáciu potrieb, prekážok a bariér vo výchove a vzdelávaní formou pedagogickej, prípadne orientačnej diagnostiky alebo monitoringu a hodnotenia rizík u jednotlivých žiakov – cudzincov.

Počas adaptačného obdobia žiaka – cudzinca, v čase osvojovania si vyučovacieho jazyka školy (odporúčané dve hodnotiace obdobia) sa predmet slovenský jazyk a literatúra neklasifikuje, žiaci sú hodnotení – aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval. Škola zohľadňuje úroveň ovládania vyučovacieho jazyka aj na ostatných predmetoch. Iná forma hodnotenia pre žiaka – cudzinca sa uvedie do zápisnice z pedagogickej rady aj s predpokladanou dĺžkou obdobia, počas ktorého bude tento žiak hodnotený inak ako ostatní žiaci príslušnej triedy v príslušnom vyučovacom predmete.

 

Učebné osnovy

Učebné osnovy sú spracované v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre základné vzdelávanie schváleným dňa 31. 3. 2023 pod č. 2023/831:7‐A2140 www.minedu.sk/statny vzdelavaci-program-pre-zakladne-vzdelavanie/.

Vymedzujú ciele, výkonový a obsahový štandard jednotlivých vyučovacích predmetov. Učebné osnovy vychádzajú z počtu hodín pridelených pre vyučovací predmet v učebnom pláne školy a zároveň rešpektujú osobitosti žiakov školy a ich potenciál.

V učebných osnovách sú rozpracované a zadelené výkonové a obsahové štandardy vyučovacích predmetov za daný vzdelávací cyklus do jeho ročníkov.

Učebné osnovy tvoria samostatnú prílohu k ŠkVP.

 

Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov

Hodnotenie a klasifikácia prospechu žiakov vo všetkých predmetoch bude realizovaná v súlade so zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl.

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho zákonným zástupcom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má rezervy, aké sú jeho pokroky. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Sústredíme sa na rozpracovanie formatívneho hodnotenia výsledkov žiakov. Hodnotenie budeme robiť na základe vopred stanovených kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať napredovanie žiaka. Nástroje a kritériá hodnotenia sú podrobne rozpracované v internej smernici školy Vlastný systém hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov školy.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa bude uskutočňovať priebežné a súhrnné hodnotenie:

• priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

• súhrnné hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania. Hodnotenie správania je rozpracované v školskom poriadku.

Priebežné hodnotenie predstavuje dôležitý nástroj na podporu učenia a rozvoja žiakov. V našej škole je realizované dvoma spôsobmi:

• sumatívne hodnotenie

• formatívne hodnotenie

Oba prístupy sa navzájom dopĺňajú a využívajú podľa cieľa vyučovania, typu úlohy a fázy učenia. Ich spoločným cieľom je poskytovať žiakovi aj učiteľovi spätnú väzbu, ktorá pomáha napredovať.

1. Sumatívne hodnotenie

Sumatívne hodnotenie sa využíva najmä na zaznamenanie výsledkov učenia na konci tematického celku, obdobia alebo vzdelávacieho cyklu. Má za cieľ zhodnotiť, do akej miery žiak dosiahol stanovené výstupy.

• vyjadruje sa známkou alebo sumárnym vyjadrením úspešnosti (napr. v slovnom hodnotení),

• využíva sa najmä v štvrťročnom a polročnom hodnotení,

• jeho cieľom je dokumentovať úroveň vedomostí a zručností v konkrétnom čase.

Slovné hodnotenie predstavuje alternatívu ku klasifikácii známkami. Jeho cieľom je konkrétne a adresne zhodnotiť pokrok, úroveň osvojenia učiva a kompetencií žiaka, ako aj jeho prístup k učeniu a rozvoju. Využíva sa:

• v nižších ročníkoch ZŠ,

• pri začleňovaní žiakov zo zahraničia, žiakov so ŠVVP, 

• ako formatívny nástroj aj v predmetoch hodnotených známkami.

 

Základné znaky slovného hodnotenia:

• Je popisné, konkrétne, zrozumiteľné.

• Obsahuje pozitívne formulované vyjadrenia, ktoré ukazujú, čo žiak dokáže.

• Zameriava sa na pokrok žiaka, nie na porovnávanie s inými.

• Identifikuje silné stránky a naznačuje ďalšie kroky k zlepšeniu.

Štruktúra slovného hodnotenia:

• Čo žiak dokáže / zvláda – silné stránky.

• V čom sa zlepšil – zmeny v čase, pokrok.

• V čom sa môže zlepšiť / odporúčanie – podnety na ďalší rozvoj.

Kľúčové oblasti slovného hodnotenia:

• Osobný pokrok žiaka – ako napreduje oproti sebe samému, nie v porovnaní s ostatnými.

• Rozvoj zručností a kompetencií – čo dokáže, v čom je samostatný, kde vie spolupracovať.

• Prístup k učeniu a komunikácii – ako pristupuje k úlohám, ako reaguje na spätnú väzbu.

• Odporúčania na ďalší rozvoj – niečo konkrétne, dosiahnuteľné, povzbudivé.

Výhody slovného hodnotenia:

• Poskytuje spätnú väzbu žiakovi aj rodičom v konkrétnej, neporovnávajúcej forme.

• Vedie k vnútornej motivácii, nie len výkonovej.

• Umožňuje lepšie zohľadniť individuálne rozdiely medzi žiakmi.

• Podporuje sebapoznanie a sebareflexiu.

Klasifikujeme týmito stupňami:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

 Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.

Aj pri sumatívnom hodnotení kladieme dôraz na objektívnosť, zrozumiteľnosť kritérií a férový prístup.

2. Formatívne hodnotenie

Formatívne hodnotenie je súčasťou každodenného vyučovania a zameriava sa na proces učenia. Cieľom je poskytovať žiakovi konštruktívnu spätnú väzbu, ktorá mu pomáha zlepšovať sa, pochopiť vlastné silné stránky a oblasti, na ktorých môže pracovať.

Využívame najmä tieto formy:

• pozorovanie žiaka pri práci a v skupinovej interakcii,

• rozhovor a cielené otázky,

• sebahodnotenie a vzájomné hodnotenie žiakov, • verbálna spätná väzba, reflektovanie pokroku a stanovenie ďalších cieľov,

• priebežné slovné hodnotenia a poznámky v portfóliu žiaka.

Výhody formatívneho hodnotenia:

• motivuje žiaka k zodpovednosti za vlastné učenie,

• vedie ho k sebareflexii,

• vytvára bezpečné prostredie pre prácu s chybou,

• podporuje individuálny rast a pokrok každého žiaka.

V súlade s filozofiou školy kladieme dôraz na pozitívne posilňovanie, budovanie sebavedomia žiakov a napredovanie voči samému sebe, nie porovnávanie medzi žiakmi. Využívame kombináciu rôznych nástrojov a stratégií, aby sme zachytili čo najširšie spektrum prejavov učenia. Priebežné hodnotenie v našej škole nie je len o výsledku, ale predovšetkým o rozvoji, pokroku a snahe každého žiaka. Kombináciou formatívnych a sumatívnych prístupov napĺňame ciele kompetenčného učenia, zameraného na všestranný rozvoj osobnosti.

 

 

 

 

 

HODNOTENIE ŽIAKOV  V PRVOM VZDELÁVACOM CYKLE

 

Hodnotenie žiakov je prirodzenou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Jeho cieľom nie je len posúdiť mieru osvojenia vedomostí a zručností, ale predovšetkým podporovať učenie, individuálny rozvoj a motiváciu každého žiaka k ďalšiemu napredovaniu. Hodnotenie poskytuje žiakovi, zákonnému zástupcovi aj učiteľovi priebežnú spätnú väzbu o dosahovaní vzdelávacích cieľov a vytvára priestor na plánovanie ďalšieho rozvoja.

Pri hodnotení škola vychádza zo vzdelávacích štandardov jednotlivých vzdelávacích oblastí a v súlade s Dodatkom č. 5 k ŠVP rešpektuje aj minimálne učebné výstupy. Tie predstavujú kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností a postojov potrebnú na úspešné ukončenie príslušného vzdelávacieho cyklu a získanie príslušného stupňa vzdelania.

Hodnotenie zároveň podporuje dosahovanie osobného maxima každého žiaka, pričom minimálny učebný výstup predstavuje dolnú hranicu požadovanej úrovne zvládnutia vzdelávacích cieľov.

 

Hodnotenie žiakov sa v škole riadi týmito princípmi:

• Zákonnosť a súlad so ŠVP – hodnotenie prebieha v súlade platnou legislatívou, vychádza z cieľov, obsahov a vzdelávacích štandardov ŠVP a následne ŠkVP.
• Kriteriálnosť – činnosti, prejavy a výkony žiaka sa posudzujú vo vzťahu k vopred
  stanoveným kritériám (vzdelávacím štandardom, kritériám vzdelávacieho predmetu, minimálnemu učebnému výstupu), nie vo vzťahu k výkonom ostatných žiakov. Minimálny učebný výstup je základným referenčným bodom pri posudzovaní, či žiak dosahuje úroveň potrebnú na priznanie stupňa vzdelania.
• Formatívnosť a podpora učenia – ťažiskom priebežného hodnotenia je formatívne
  hodnotenie počas procesu učenia, ktoré pomáha žiakovi pochopiť, kde sa nachádza (čo
  vie, aké má spôsobilosti), kam smeruje (čo sú jeho ciele) a ako sa tam môže dostať (aký je optimálny postup na dosiahnutie cieľov).
• Spravodlivosť a primeranosť – hodnotenie primerane zohľadňuje individuálne vzdelávacie potreby každého žiaka, jeho zdravotný stav, sociálny kontext a jazykové prostredie pri zachovaní primeranej náročnosti a rovnakých základných kritérií.
• Zrozumiteľnosť a transparentnosť – kritériá, spôsoby a formy hodnotenia sú žiakom
  a zákonným zástupcom vopred známe a vysvetlené. Žiak má právo poznať zdôvodnenie
  každého svojho hodnotenia.
• Participatívnosť žiakov – hodnotenie zahŕňa aj sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie ako nástroje rozvoja metakognície, zodpovednosti a schopnosti reflektovať vlastné učenie.
• Celostnosť – hodnotenie sa zameriava na vedomosti, zručnosti – spôsobilosti v ich
  vzájomných súvislostiach. Odráža aj kvalitu a hĺbku vedomostí, nielen ich rozsah
  a správnosť.

Škola zabezpečuje pravidelné, zrozumiteľné a včasné informovanie žiaka a jeho zákonných zástupcov o pokroku vo vzdelávaní, rozvoji kompetencií, gramotností, vedomostí, zručností a spôsobilostí vo vzťahu k cieľom a očakávaným výstupom vzdelávania.

Informovanie sa uskutočňuje najmä:

• priebežnou spätnou väzbou poskytovanou žiakovi počas vyučovacieho procesu,
• prostredníctvom zápisov výsledkov hodnotenia do EduPage,
• slovným hodnotením alebo známkou v závislosti od cyklu a vzdelávacieho predmetu,
• individuálnymi konzultáciami so zákonnými zástupcami na základe vzájomnej dohody,
• individuálnymi stretnutiami za účasti triedneho učiteľa, vyučujúcich alebo členov školského podporného tímu, ak si to vyžaduje vzdelávacia alebo výchovná situácia žiaka.

 

V prípade výrazného zhoršenia prospechu škola bezodkladne informuje zákonného zástupcu a podľa potreby navrhne podporné opatrenia alebo ďalší postup na podporu vzdelávania žiaka.

 

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje:

1. priebežné hodnotenie - hodnotenie žiakov na vyučovacích hodinách počas školského roka. Poskytuje  spätnú väzbu o priebehu učenia, umožňuje sledovať pokrok v učení a poskytuje priestor na zlepšenie sa.
2. súhrnné hodnotenie – uskutočňuje sa na konci polroka pričom zohľadňuje všetky predchádzajúce priebežné hodnotenia a poskytuje konečný obraz o výkone žiaka za polročné obdobie v jednotlivých vzdelávacích predmetoch.

 

 

 

Priebežné hodnotenie

 

Cieľom priebežného hodnotenia je poskytnúť žiakovi konštruktívnu spätnú väzbu, ktorá mu pomôže zlepšiť svoje výkony.

V jednotlivých predmetoch vyučujúci zväčša používajú sumatívne aj formatívne hodnotenie, pretože každé z nich má svoj špecifický účel a prínosy. Kombinácia týchto dvoch prístupov poskytuje komplexnejší obraz o výkone žiaka a jeho pokroku, prispieva k efektívnejšiemu a komplexnejšiemu vzdelávaciemu procesu. Pravidelná spätná väzba a motivácia počas formatívneho hodnotenia môžu viesť k lepším výsledkom v sumatívnom hodnotení.

V priebehu hodnotiaceho obdobia využívajú vyučujúci diagnostické hodnotenie s cieľom zistiť úroveň, potreby a potenciál žiakov. V 1. a v 2. cykle je hlavným typom formatívne hodnotenie.

 

Sumatívne hodnotenie	Formatívne hodnotenie
Hodnotenie učenia – cieľom je zistenie čo žiaci vedia. Meria výkon žiaka. Nezisťuje príčiny neúspechu. Žiak nebýva informovaný ako môže zefektívniť/zlepšiť učenie. Je informovaný o výsledku. Porovnáva výkony žiakov.	Hodnotenie pre učenie - cieľom je zistenie čo žiaci vedia, čomu rozumejú, ako sa učia.  Poskytuje okamžitú spätnú väzbu - čo zvládli dobre a na čo sa potrebujú zamerať. Hodnotenie je orientované na podporu ďalšieho efektívneho učenia sa žiaka.  Má dialogický charakter, toleruje žiakove omyly a umožňuje korekciu. Na základe výsledkov učiteľ koriguje svoj postup a volí pre žiakov rozvojové stratégie.
Realizácia sumatívneho hodnotenia - spravidla sa realizuje na konci tematického celku - učiteľ overuje do akej miery žiaci zvládli učivo a následne prechádzajú na ďalšie učivo.	Realizácia formatívneho hodnotenia - realizuje sa priebežne. Kam idem/ smerujem? – jasný edukačný cieľ, Kde sa práve nachádzam? – spätná väzba, Ako sa dostanem k cieľu? – rozvojové stratégie
Forma sumatívneho hodnotenia - hodnotenie učiteľom	Formy formatívneho hodnotenia sebahodnotenie rovesnícke hodnotenie hodnotenie učiteľom
Sp Spôsob sumatívneho hodnotenia hodnotenie známkou slovné hodnotenie bez rozvojovej stratégie	Sp Spôsob formatívneho o hodnotenia slovné hodnotenie grafické, percentuálne vyjadrenie rovesnícke hodnotenie sebahodnotenie portfólio žiaka
Sp Spôsob informovania zapísaním do EduPage	Sp Spôsob informovania ústne zapísaním do EduPage zapísaním do pracovných zošitov, písaniek, projektov, ...

Ak je žiak hodnotený známkou, škola uplatňuje jednotnú stupnicu pri všetkých písomných prácach v každom vzdelávacom predmete.

Pri hodnotení projektov či už v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe (prezentácia), vyučujúci vychádzajú z nasledujúceho hodnotenia s prihliadnutím na zadanie projektu a špecifiká jednotlivých vyučovacích  predmetov. Počet bodov stanoví vyučujúci na základe zadania a predmetu.

 

Kritéria hodnotenia	Indikátor kvality projektu			Max. počet bodov
Obsahová stránka	Projektu chýbajú informácie k danej téme alebo obsahuje informácie, ktoré  s témou nesúvisia.	Projekt obsahuje nepodstatné informácie k danej téme.	Projekt obsahuje podstatné informácie k danej téme.
	Počet bodov ...	Počet bodov ...	Počet bodov ...
Grafická stránka	Projekt je neprehľadný.	Štruktúra projektu je menej prehľadná – v projekte sa ťažšie orientuje.	Štruktúra projektu je logická a prehľadná.
	Počet bodov ...	Počet bodov ...	Počet bodov ...
	Projekt neobsahuje žiadne obrázky súvisiace s témou.	Projekt obsahuje menej ako 2 obrázky (kreslené, vytlačené,...) súvisiace s témou.	Projekt obsahuje minimálne 2 obrázky (kreslené, vytlačené, ...) súvisiace s témou.
	Počet bodov ...	Počet bodov ...	Počet bodov ...
	Projekt obsahuje viac ako 7 gramatických chýb.	Projekt obsahuje 4 – 7 gramatických chýb.	Projekt obsahuje 0 – 3 gramatické chyby.
	Počet bodov ...	Počet bodov ...	Počet bodov ...
Prezentácia	Žiak číta to, čo je na projekte napísané. Potrebuje výraznú pomoc.	Žiak potrebuje pri prezentovaní menšiu pomoc. Prezentuje informácie, ktoré nie sú v projekte uvedené.	Prejav pri prezentovaní je plynulý, samostatný s informáciami nad rámec projektu.
	Počet bodov ...	Počet bodov ...	Počet bodov ...
	Žiak nevie odpovedať na otázky.	Žiak pri odpovedi na otázky potrebuje pomoc.	Žiak vie odpovedať na všetky otázky.
	Počet bodov ...	Počet bodov ...	Počet bodov ...
Zdroj informácií	Žiak nevie uviesť žiadne zdroje informácií.	Projekt obsahuje informácie iba z jedného zdroja.	Projekt obsahuje  informácie aspoň z dvoch zdrojov (učebnica, internet, ...)
	Počet bodov ...	Počet bodov ...	Počet bodov ...

 

Hodnotenie projektov
100% – 90%	1	Počet bodov vo vzťahu k zámke/%  stanoví vyučujúci na základe zadania a predmetu.
89% - 75%	2
74% - 50%	3
49% - 25%	4
24% - 0%	5

 

• Výsledky hodnotenia písomných, elektronických, grafických prác a praktických činností oznámi učiteľ žiakovi najneskôr do 10 dní.
• Písomné práce predloží učiteľ  k nahliadnutiu žiakovi a na vyzvanie i zákonnému zástupcovi žiaka pri osobnom stretnutí.
• Všetky písomné, elektronické a grafické práce sa archivujú  do konca príslušného školského roka. Archivuje ich učiteľ alebo žiak v portfóliu. Za portfólium zodpovedá učiteľ daného predmetu.
• Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút (zvyčajne po prebratí tematického celku), zapíše učiteľ do EduPage.  V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.
• Žiak, ktorý sa nezúčastnil písania písomnej práce alebo testu absolvuje ho podľa zváženia vyučujúceho v najbližšom možnom termíne určenom vyučujúcim.
• Žiak je z každého predmetu hodnotený ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.
• Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom (prostredníctvom EduPage, na osobný stretnutí) informujú zákonného zástupcu žiaka o jeho  prospechu. Pravidelným sledovaním elektronickej žiackej knižky v systéme EduPage získava zákonný zástupca aktuálne informácie o hodnotení, výsledkoch a pokroku žiaka vo vzdelávaní. Vedenie školy bude o výchovno-vzdelávacích výsledkoch informované prostredníctvom správ triedneho učiteľa, ktoré triedny učiteľ vypracuje k hodnotiacej pedagogickej porade (4 za školský rok).

 

Súhrnné hodnotenie

 

HODNOTENIE VZDELÁVACÍCH VÝSLEDKOV PRÁCE ŽIAKOV

  

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Hodnotenie musí mať povzbudzujúci charakter a má byť zamerané na pozitívnu motiváciu žiaka.

 Sebahodnotenie žiaka prebieha priebežne aj jednorazovo. Žiaci sú k nemu v priebehu celej školskej dochádzky cieľavedome vedení. Učia sa objektívne hodnotiť výsledky svojej práce aj svojho konania.

 

Súhrnné hodnotenie žiaka sa vykonáva na konci prvého a druhého polroka školského roka a uvádza sa na vysvedčení. Vychádza z priebežného hodnotenia dosahovaného počas celého hodnotiaceho obdobia. Pri jeho určovaní sa zohľadňujú všetky relevantné výsledky a prejavy žiaka, ktoré poskytujú komplexný obraz o miere dosiahnutia stanovených cieľov a očakávaných výstupov vzdelávania.

Súhrnné hodnotenie vyjadruje úroveň osvojenia vedomostí, zručností, spôsobilostí a rozvoja kompetencií žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch. Zároveň poskytuje zákonným zástupcom, škole a vzdelávacím inštitúciám na vyšších stupňoch vzdelávania informáciu o dosiahnutých výsledkoch žiaka a slúži ako jeden z podkladov pri rozhodovaní o jeho ďalšom vzdelávacom smerovaní.

Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v 1. až 5. ročníku sa vykonáva formou

• klasifikácie,
• slovného hodnotenia,
• kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov vychádzame z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. V hodnotení žiakov zohľadňujeme úroveň dosahovaných cieľov primárneho a nižšieho stredného vzdelávania, tak ako sú uvedené v školskom zákone, štátnom a školskom vzdelávacom programe.   

Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka.  Žiaci budú hodnotení slovne vo všetkých predmetoch. Podklady pre hodnotenie žiakov získava učiteľ priebežne. Medzi priebežné spôsoby patrí pozorovanie žiaka

(jeho prejavov, prístupu, aktivity) a žiacke portfólio (súbor prác, pracovných listov, ktoré si žiak pribežne zbiera a ukladá). K jednorazovým spôsobom patrí ústne hodnotenie, písomné práce, tematické práce (referáty, projekty, dlhodobejšie úlohy), výtvarné práce, hudobné prejavy, športové výkony. Učiteľ získava podklady pre hodnotenie aj konzultáciami s ostatnými pedagógmi, podľa potreby s odborníkmi.

            Sebahodnotenie žiaka prebieha priebežne aj jednorazovo. Žiaci sú k nemu v priebehu celej školskej dochádzky cieľavedome vedení. Učia sa objektívne hodnotiť výsledky svojej práce aj svojho konania.

            Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov vychádzame z Metodických pokynov č.22/2011 – na hodnotenie  žiakov základných škôl schválených MŠVVaŠ SR, pri hodnotení a klasifikácii žiakov so ŠVVP v súlade s prílohou č. 2. (Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole).

 

1.   cyklus:

Vzhľadom na to, že naša legislatíva vyžaduje hodnotenie vzdelávania a využívanie štandardov, využívame možnosti slovného hodnotenia, ktoré je možné v prípade potreby preklopiť do známky. Vytvorili sme zoznam kľúčových slov, ktoré vkladáme do textu prílohy k tlačivu č. 197 na konci prvého a druhého polroka tak, aby sme z neho vedeli vytvoriť hodnotenie, zodpovedajúce bežnému vysvedčeniu. List píše žiakovi aj rodič. V procese každodenného vzdelávania neznámkujeme, uplatňujeme individuálny prístup – reflektujeme aktivitu a posun žiaka cez „ja“ výroky a spätnú väzbu.

Priebežné hodnotenie (gestom: úsmev, palec hore, pohladenie, smajlík, slovom: Super!, Veľmi dobre!, „Rada sa s tebou učím“; Teším sa na teba zajtra“; výsadou : „Mohol by si nás to všetkých naučiť“, „Môžeš o tom urobiť prezentáciu, čo ty na to?“, Môžeš sa učiť učivo ďalšieho ročníka“, nasleduje za výkonom a reflektuje obsahový a procesný posun žiaka.

Súhrnné hodnotenie na konci I. polroka, II. polroka je realizované týmito spôsobmi:

- testom s možnosťou použitia pomôcok,

- portfóliom,

- listom žiakovi, ktorý píše rodič/garant,

- listom žiaka samému sebe, pričom sa zameria na reflektovanie osobného vzťahu k danému predmetu, popíše, aký bol výsledok jeho práce a čomu sa bude v budúcnosti venovať.

 

 

Priebežné hodnotenie vo vzdelávacích predmetoch

 

V jednotlivých vzdelávacích predmetoch sú uvedené špecifiká, ktoré sa nenachádzajú vo všeobecnej časti priebežného hodnotenia.

 

 

 

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

Vyučovací predmet SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Po dohode pedagogických pracovníkov sa oblasť Jazyk a komunikácia hodnotí slovnou formou vo formatívnom aj sumatívnom hodnotení žiaka. 

Formatívne hodnotenie

Formatívne hodnotenie slúži na sledovanie priebežného pokroku žiaka a na poskytovanie spätnej väzby, ktorá podporuje učenie. Učiteľ hodnotí žiaka na základe jeho aktivity, zapájania sa do vyučovania a dosiahnutých pokrokov.

Na priebežné - formatívne hodnotenie používame opisy obrázkov, tvorenie viet, doplňovacie cvičenia, prepis krátkeho textu, písanie a tvorba textu, nácviky čítania, prednesu básne, rozhovory, prezentovanie vlastných textov, kníh, slohové práce, doplňovačky, riešenie krížoviek, interaktívne úlohy a pod.

Podklady k sumatívnemu hodnoteniu sú najčastejšie riešené týmito formami:

1. Polročné a koncoročné písomné práce: Zahŕňajú diktát, čítanie s porozumením, sloh a gramatické cvičenia. Hodnotenie podľa počtu chýb, tvorivosti a porozumenia textu.
2. Ústne skúšanie: Krátke individuálne rozhovory na prebrané témy. Hodnotenie jasnosti vyjadrovania, správnosti použitých výrazov a gramatiky.
3. Projekty: projekty na rôzne témy (napr. Moje obľúbené miesto). Hodnotenie kreativity, obsahovej správnosti a prezentácie.
4. Celkové správanie a pracovné návyky: Celkové hodnotenie žiakovej aktivity, spolupráce, prístupu k učeniu a plnenia domácich úloh. Slovné hodnotenie s dôrazom na pozitívne aspekty a odporúčania na zlepšenie.

Sumatívne hodnotenie

Sumatívne hodnotenie sa vykonáva na konci hodnotiaceho obdobia a sumarizuje celkové výsledky žiaka. Toto hodnotenie je formulované slovne a doplnené grafickým zobrazením úrovne zvládnutia požadovaných výstupov žiaka pomocou šípok (viď. Tabuľka 1: Ukážka súhrnného hodnotenia vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia (1.cyklus))

Kritériá hodnotenia v 1. cykle základnej školy vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia sú formulované tak, aby zohľadňovali:

• Znalosť a pochopenie učiva: Schopnosť žiaka/žiačky rozumieť a aplikovať učivo v praxi.
• Úroveň čítania a písania: Schopnosť čítať s porozumením a písať gramaticky správne.
• Komunikačné schopnosti: Schopnosť efektívne komunikovať ústne aj písomne.
• Pracovné návyky a správanie: Prístup k učeniu, pravidelnosť v plnení povinností a spolupráca s ostatnými žiakmi a učiteľom.
• Kreativita a samostatnosť: Schopnosť žiaka/žiačky prejavovať vlastné nápady a pracovať samostatne.

 Očakávané výstupy žiaka pre 1. cyklus vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia

Očakávané výstupy zo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia sme rozdelili do základných celkov, ktoré je možné samostatne hodnotiť, pričom v nich hodnotíme dosiahnutú úroveň poznatkov a ich aplikovanie v praktických činnostiach. Ich všeobecné znenie je:

• Čítanie s porozumením: Krátke čítanie nahlas s následným rozprávaním o prečítanom texte, otázky k textu na overenie porozumenia a jednoduché prezentácie obľúbených kníh.
• Písanie: Správnosť a čitateľnosť písma, dodržiavanie gramatických pravidiel a kreativita v slohových cvičeniach.
• Slovná zásoba a gramatika: Ovládanie základných gramatických pravidiel a aktívne používanie naučenej slovnej zásoby , poprípade vhodnosť ich používania
• Vyjadrovacie schopnosti: Schopnosť jasne a správne vyjadrovať myšlienky  používanie primeranej slovnej zásoby, prednes básne, textu.
• Komunikačné schopnosti : Interakcia s ostatnými, schopnosť počúvať a reagovať a používanie slovenského jazyka v každodenných situáciách.

Stupnica hodnotenia očakávaných výstupov

Vymedzili sme 4 úrovne  hodnotenia pre každú s podoblastí:

 

Tabuľka: Stupnica hodnotenia požadovaných výstupov žiaka

 

Čítanie s porozumením

Úplné osvojené /Ú/	Číta plynulo bez chýb, zrozumiteľne a v primeranom tempe, plne rozumie textu, dokáže zodpovedať všetky otázky správne a podrobne, výslovnosť je čistá a správna, používa vhodnú intonáciu.
Takmer osvojené /T/	Číta plynulo s občasnými malými chybami, rozumie textu s menšími nejasnosťami, väčšina odpovedí je správna, výslovnosť je dobrá s občasnými chybičkami, intonácia je primeraná.
Čiastočne osvojené /Č/	Číta s občasným zadrhávaním, občas potrebuje pomoc, má základné porozumenie textu, odpovedá na jednoduché otázky, má občasné problémy s výslovnosťou a intonáciou, ale celkovo zrozumiteľné.
Nedostatočne osvojené /N/	Má veľké problémy s plynulosťou, číta pomaly a nesúvisle, má problémy s porozumením textu, odpovede sú neúplné alebo nesprávne, časté problémy s výslovnosťou, intonácia je monotónna alebo nesprávna.

Písanie

Úplné osvojené /Ú/	Písmo je veľmi úhľadné a čitateľné, bez pravopisných a gramatických chýb. Text je logický, súvislý a dobre štruktúrovaný.
Takmer osvojené /T/	Písmo je úhľadné a väčšinou čitateľné,  má málo pravopisných a gramatických chýb, text je väčšinou logický a súvislý s menšími nedostatkami
Čiastočne osvojené /Č/	Písmo je čitateľné, ale menej úhľadné, má viacero pravopisných a gramatických chýb, ale celkový význam textu je zrozumiteľný, text je základne logický, ale s viacerými nedostatkami v štruktúre.
Nedostatočne osvojené /N/	Písmo je neúhľadné a často nečitateľné, časté pravopisné a gramatické chyby, text je ťažko zrozumiteľný, text je nesúvislý, málo logický a chaotický.

Slovná zásoba a gramatika

Úplné osvojené /Ú/	Správne používa všetky gramatické tvary, má bohatú slovnú zásobu a používa ju správne v rôznych kontextoch, vždy používa správne slová v správnom kontexte.
Takmer osvojené /T/	Väčšinou správne používa gramatické tvary s občasnými chybami, má primeranú slovnú zásobu s občasnými obmedzeniami, väčšinou používa správne slová v správnom kontexte
Čiastočne osvojené /Č/	Má základnú znalosť gramatických tvarov, ale s častými chybami, má základnú slovnú zásobu, používa ju správne v jednoduchých kontextoch, často používa správne slová, ale nie vždy v správnom kontexte.
Nedostatočne osvojené /N/	Má veľké problémy s používaním správnych gramatických tvarov, má obmedzenú slovnú zásobu a často má problémy s používaním správnych slov, často používa nesprávne slová ,alebo v nesprávnom kontexte.

Vyjadrovacie schopnosti

Úplné osvojené /Ú/	Vždy jasne a logicky vyjadruje svoje myšlienky, vždy tvorí správne a zrozumiteľné vety, výborne prezentuje svoje myšlienky ústne aj písomne.
Takmer osvojené /T/	Väčšinou jasne a logicky vyjadruje svoje myšlienky s občasnými nejasnosťami, väčšinou tvorí správne a zrozumiteľné vety s občasnými chybami, dobre prezentuje svoje myšlienky s občasnými nedostatkami.
Čiastočne osvojené /Č/	Základne dokáže vyjadriť svoje myšlienky, ale často nejasne alebo nelogicky. Tvorí jednoduché vety s častými chybami , prezentuje svoje myšlienky základne, ale s častými chybami.
Nedostatočne osvojené /N/	Má veľké problémy s jasným a logickým vyjadrovaním myšlienok, má veľké problémy s tvorbou správnych a zrozumiteľných viet, má veľké problémy s prezentovaním myšlienok ústne aj písomne.

Komunikačné schopnosti

Úplné osvojené /Ú/	Aktívne a pozitívne interaguje s rovesníkmi aj učiteľmi, vždy pozorne počúva a vhodne reaguje, sebavedome a správne používa slovenský jazyk v každodenných situáciách.
Takmer osvojené /T/	Väčšinou dobre interaguje s občasnými problémami, väčšinou pozorne počúva a vhodne reaguje s občasnými nedostatkami, dobre používa jazyk s občasnými chybami.
Čiastočne osvojené /Č/	Základná interakcia s častými problémami, základne počúva a reaguje, ale často s chybami, používa jazyk základne, ale s častými chybami.
Nedostatočne osvojené /N/	Má veľké problémy s interakciou a komunikáciou, má veľké problémy s počúvaním a reagovaním, má veľké problémy s používaním jazyka v bežných situáciách.

 

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

Vyučovací predmet CUDZÍ JAZYK – ANGLICKÝ JAZYK

 

Hodnotenie žiaka 1. cyklu základnej školy pri učení anglického jazyka by malo byť zamerané najmä na podporu motivácie, sledovanie pokroku a poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby. Hodnotenie je realizované najmä slovným hodnotením. Slovné hodnotenie je forma hodnotenia, ktorého výsledky sú obsiahnuté v slovnom komentári, kde učiteľ ocení klady i nedostatky práce žiaka. 

Hodnotenie by malo byť formatívne a sumatívne.

 

1.       Formatívne hodnotenie

 

V tomto veku je dôležité klásť dôraz na formatívne hodnotenie, ktoré by malo byť hravé, interaktívne a povzbudzujúce.  Spôsoby hodnotenia:

1. Pozorovanie a spätná väzba:
   • Pozorovanie v triede: Učiteľ sleduje žiakov počas hodiny, zaznamenáva ich pokrok a účasť na aktivitách. Učiteľ môže robiť poznámky o schopnosti žiakov rozumieť a používať jazyk v rôznych situáciách. 
   • Spätná väzba: Učiteľ poskytuje okamžitú a konštruktívnu spätnú väzbu počas a po aktivitách. Táto spätná väzba môže byť ústna (pochvala, odporúčania) alebo písomná (poznámky na pracovných listoch).
2. Sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie:
   • Sebahodnotenie: Žiaci hodnotia svoje vlastné výkony prostredníctvom jednoduchých hodnotiacich formulárov alebo reflexií. Môžu napríklad odpovedať na otázky ako "Čo som sa dnes naučil?" alebo "Čo mi ešte robí problém?"
   • Rovesnícke hodnotenie: Žiaci sa navzájom hodnotia a poskytujú si spätnú väzbu. Táto metóda podporuje spoluprácu a vzájomné učenie.
3. Portfóliá:
   • Zbieranie prác: Žiaci zhromažďujú svoje práce (kresby, písomné úlohy, projekty) do portfólia, ktoré slúži ako dôkaz ich pokroku a úsilia.
   • Reflexia: Žiaci pravidelne prezerajú svoje portfóliá a reflektujú na svoj pokrok. Učiteľ môže viesť diskusie s každým žiakom o jeho portfóliu.

 

Formatívne hodnotenie sa zameriava sa na preverovanie schopnosti žiakov uplatňovať získané vedomosti a zručnosti prostredníctvom rôznych aktivít a úloh napríklad:  "English Skills Adventure"

Cieľom je preveriť schopnosť žiakov používať anglické slová a frázy v kontexte; posúdiť porozumenie jednoduchým inštrukciám a schopnosť reagovať na ne; povzbudiť spoluprácu a komunikáciu v anglickom jazyku.

Aktivity:

Slovná hra "I Spy" (Špehujem):

• Učiteľ hodnotí správnosť odpovedí a používanie anglického jazyka. ✓ Spárovanie obrázkov a slov:
• Učiteľ sleduje, ako žiaci rozpoznávajú a spájajú slová a obrázky.

Mini dialógy:

• Učiteľ hodnotí plynulosť, výslovnosť a správnosť použitia fráz.

Kreatívne kreslenie a opisovanie:

• Učiteľ hodnotí schopnosť žiakov používať anglické slová a frázy pri opisovaní obrázkov.

Zábavné diktáty:

• Učiteľ kontroluje správnosť písania a pochopenie diktovaných viet.

Piesne a riekanky: •

• Učiteľ hodnotí výslovnosť a zapojenie žiakov.

Hodnotenie hrou: 

• Učiteľ používa hry a interaktívne aktivity na hodnotenie jazykových zručností žiakov. Tieto aktivity môžu byť zábavné a menej stresujúce než tradičné testy.

 

2.  Sumatívne hodnotenie 

Sumatívne hodnotenie by malo poskytovať komplexný prehľad o pokroku žiaka na konci určitého obdobia (napr. na konci tematického celku, na konci školského roka alebo polroka). Toto hodnotenie by malo byť založené na viacerých aspektoch jazykového učenia, vrátane počúvania, hovorenia, čítania a písania

 

Metódy hodnotenia a) Testy a kvízy

• Počúvanie: Krátke testy na porozumenie, kde žiaci počúvajú nahrávky a odpovedajú na otázky alebo vykonávajú úlohy podľa pokynov.
• Čítanie: Testy na čítanie s porozumením, kde žiaci čítajú krátke texty a odpovedajú na jednoduché otázky.
• Gramatika a slovná zásoba: Kvízy na overenie znalosti základných gramatických štruktúr a slovnej zásoby.

Testy a kvízy sú hodnotené 1 bodom za každú správnu odpoveď a výsledná hodnota je v počte získaných bodov a počte možných bodov/ napr.25 z 30 bodov/, alebo v percentách.

b) Ústne skúšky

• Rozhovory: Krátke rozhovory medzi učiteľom a žiakom na známe témy (napr. rodina, školské aktivity).
• Popis obrázkov: Žiak opisuje obrázky pomocou základnej slovnej zásoby a viet.  Projektové práce
• Prezentácie: Žiak pripraví a prezentuje krátku prezentáciu na vybranú tému (napr.

obľúbené zviera, rodina).

• Výtvarné projekty: Žiak vytvorí výtvarný projekt (napr. plagát) a napíše k nemu jednoduchý popis.

 

d) Portfóliá

• Zbierka prác: Portfólio žiaka obsahuje rôzne práce, ako sú písomné úlohy, kresby s popismi a projektové práce.
• Sebahodnotenie: Žiak pravidelne reflektuje na svoje pokroky a slabé stránky, čo je súčasťou portfólia. 

 

Pri hodnotení anglického jazyka žiakov 1. cyklu  so zameraním na uvedené ciele je dôležité stanoviť jasné a konkrétne kritériá. Tieto kritériá by mali byť zrozumiteľné pre žiakov aj učiteľov a mali by poskytovať jednoznačnú spätnú väzbu o tom, ako sa žiaci zlepšujú. Tu sú navrhované kritériá pre jednotlivé ciele:

 

1. Rozoznať známe slová a jednoduché slovné spojenia, ktoré sa týkajú osoby žiaka a jeho bezprostredného okolia

• Žiak dokáže spoľahlivo rozoznať a správne pomenovať všetky známe slová a slovné spojenia týkajúce sa jeho osoby a bezprostredného okolia bez pomoci.

2. Porozumieť krátkym, jednoduchým textom s vizuálnou oporou

• Žiak dokáže bez problémov porozumieť krátkym textom s vizuálnou oporou a správne odpovedať na otázky týkajúce sa textu.

3. Porozumieť krátkym pokynom

• Žiak dokáže okamžite a správne reagovať na krátke pokyny bez potreby opakovania.

4. Verbálne reagovať na základe príkladov a podnetov z okolia

• Žiak dokáže plynulo a správne reagovať na podnety a príklady z okolia, používa správnu slovnú zásobu a gramatiku.

5. Na základe príkladu vedieť písomne reprodukovať jednoduché slovné spojenia a krátke vety

• Žiak dokáže písať jednoduché slovné spojenia a krátke vety, príbehy, listy alebo popisy s minimálnymi chybami. Používa správnu gramatiku a slovnú zásobu.

 

3. Sumatívne slovné hodnotenie na konci školského roka

 

Sumatívne slovné hodnotenie na konci školského roka zahŕňa rôzne aspekty učenia, vrátane porozumenia, ústnej a písomnej produkcie a aktívneho používania jazyka. Okrem toho hodnotenie sa zameriavame sa na celkovú úspešnosť a prístup k práci (sústredenie, samostatnosť, pracovné tempo), hodnotíme životných zručnosti, snahu, vytrvalosť, priateľstvo, starostlivosť a zodpovednosť. Slovné hodnotenie poskytuje rodičom a žiakom ucelený obraz o vývoji jazykových schopností a motivuje žiakov k ďalšiemu učeniu.

 

Vzdelávacia oblasť Matematika a informatika

Vyučovací predmet MATEMETIKA

Priebežné hodnotenie

Podklady na hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ priebežne počas polročného hodnotiaceho obdobia rôznymi metódami a formami, najmä:

• sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka počas procesu výučby,
• sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, 
• rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne), zo súboru žiackych prác (pracovné listy, práca na online platformách, sebahodnotiace listy, projekty, skupinová práca....) 

 Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

• body alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
• body alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, projekty atď.
•  bodové alebo slovné ohodnotenie prípravy žiaka na vyučovanie, aktivita žiaka na vyučovaní, samostatná práca, zapájanie sa do skupinovej práce.

 

Súhrnné hodnotenie:

Polročné a koncoročné slovné hodnotenie vychádza z priebežného hodnotenia za dané hodnotiace obdobie. Toto hodnotenie je formulované slovne.

 

Očakávané výstupy žiaka pre 1. cyklus vo vzdelávacom predmete Matematika

Všeobecná forma očakávaného výstupu za 1. cyklus pre vzdelávací predmet Matematika je zovšeobecnením očakávaných výstupov uvedených v Školskom vzdelávacom programe Základnej školy v Lysici. 

 

Všeobecné znenie očakávaných výstupov pre 1. cyklus vo vzdelávacom predmete Matematika (1.cyklus):  

Používanie prirodzených čísel a operácií

• Orientácia v tabuľkách a grafoch aplikácia pravidiel a závislostí
• Geometrické útvary
• Orientácia v priestore a rovine
• Reprezentácia matematických pojmov a vzťahov
• Logické úsudky a riešenie problémov

Podrobné znenie výstupov z predmetu sú jasne špecifikované v ŠVP ako presne určené ciele, pojmy, vzťahy, postupy, ktoré žiaci majú ovládať po absolvovaní daného vyučovacieho obdobia.

Tabuľka: Stupnica hodnotenia požadovaných výstupov žiaka

U – úplne osvojené	Žiak/žiačka si úplne osvojil/a požadovaný matematický výstup. Uplatňuje ho samostatne v známych aj nových situáciách.
T – takmer osvojené	Žiak/žiačka si takmer osvojil/a požadovaný matematický výstup. V známych situáciách danú zručnosť uplatňuje samostatne alebo s miernou pomocou.
Č – čiastočne osvojené	Žiak/žiačka si čiastočne osvojil/a základný matematický výstup. Má problémy uplatňovať požadovaný matematické výstup aj v známych situáciách, často potrebuje pomoc a usmernenie.
N – nedostatočne osvojené	Žiak/žiačka si nedostatočne osvojil/a základný matematický výstup. Nedostatočne osvojenie základného matematického výstupu sa prejavuje nízkou úrovňou porozumenia a schopnosti aplikovať nadobudnuté spôsobilosti, čo bráni v tvorbe nových vedomostí.

 

Vzdelávacia oblasť Matematika a informatika

Vyučovací predmet INFORMATIKA

 Priebežné hodnotenie

Podklady na hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ priebežne počas polročného hodnotiaceho obdobia rôznymi metódami a formami, najmä:

• Sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka počas procesu výučby.
• Sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie.
• Rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne), zo súboru žiackych prác (pracovné listy, práca na online platformách, sebahodnotiace listy, projekty, skupinová práca).

 Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

• Body alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede.
• Body alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, projekty atď.
• Bodové alebo slovné ohodnotenie prípravy žiaka na vyučovanie, aktivita žiaka na vyučovaní, samostatná práca, zapájanie sa do skupinovej práce.

 

Súhrnné hodnotenie:

Polročné a koncoročné slovné hodnotenie vychádza z priebežného hodnotenia za dané hodnotiace obdobie. Toto hodnotenie je formulované slovne a doplnené grafickým zobrazením úrovne zvládnutia požadovaných výstupov žiaka pomocou šípok (viď Tabuľka 2: Ukážka súhrnného hodnotenia vzdelávacieho predmetu INFORMATIKA).

Grafické znázornenie šípkou vizuálne zdôrazňuje procesnú stránku učenia a ďalší možný rozvoj žiaka.

 

Očakávané výstupy žiaka pre 1. cyklus vo vzdelávacom predmete Informatika

Všeobecná forma očakávaného výstupu za 1. cyklus pre vzdelávací predmet Informatika je zovšeobecnením očakávaných výstupov uvedených v Školskom vzdelávacom programe

Základnej školy v Lysici.

 Všeobecné znenie očakávaných výstupov pre 1. cyklus vo vzdelávacom predmete Informatika 

• Programovanie: riešenie algoritmických úloh, sekvencie príkazov, propedeutika jednoduchých cyklov, rozpoznanie správnosti riešenia.
• Digitálna gramotnosť: používanie nástrojov pre textovú a grafickú informáciu, tvorba veku a spôsobilostiam primeraných artefaktov, použitie vhodných webových stránok a multimediálnych súborov.  
• Kreslenie základných útvarov: Vytváranie jednoduchých grafických prvkov, ako sú čiary, tvary a symboly.
• Nastavenia grafických parametrov: Úprava farieb, veľkostí a typov liniek grafických prvkov.
• Opravovanie textu: Úprava a korekcia textových údajov, vrátane gramatických  a štylistických chýb.
• Použitie nástrojov editora na tvorbu a úpravu obrázkov a textov: Aktívne používanie softvéru na vytváranie a úpravu grafických a textových prvkov.
• Hľadanie, odhalenie a oprava chýb pri úprave obrázkov a textov: Identifikácia  a korekcia chýb v grafických a textových údajoch pomocou dostupných nástrojov  v editore.
• Údajové štruktúry: Riešenie problémov spojených s vyhľadávaním a získavaním informácií z jednoduchých štruktúr podľa stanovených kritérií. Vytváranie základných tabuliek alebo postupností údajov.
• Hardvér a softvér: Práca so základným hardvérom (klávesnica, myš, obrazovka). Spustenie a ukončenie aplikácií na pracovnej ploche. Prihlásenie a odhlásenie sa  z programov/aplikácií.
• Počítačové siete: Orientácia na webových stránkach a vyhľadávanie informácií.

Používanie webového prehliadača na prezeranie a získavanie informácií zo stránok internetu.

Podrobné znenie výstupov z predmetu sú jasne špecifikované v ŠVP ako presne určené ciele, pojmy, vzťahy, postupy, ktoré žiaci majú ovládať po absolvovaní daného vyučovacieho obdobia.

 

Tabuľka: Stupnica hodnotenia požadovaných výstupov žiaka

U – úplne osvojené	Žiak/žiačka si úplne osvojil/a požadovaný informatický výstup. Uplatňuje ho samostatne v známych aj nových situáciách.
T – takmer osvojené	Žiak/žiačka si takmer osvojil/a požadovaný informatický výstup. V známych situáciách danú zručnosť uplatňuje samostatne alebo s miernou pomocou.
Č – čiastočne osvojené	Žiak/žiačka si čiastočne osvojil/a základný informatický výstup. Má problémy uplatňovať požadovaný informatický výstup aj v známych situáciách, často potrebuje pomoc a usmernenie.
N – nedostatočne osvojené	Žiak/žiačka si nedostatočne osvojil/a základný informatický výstup. Nedostatočne osvojenie základného informatického výstupu sa prejavuje nízkou úrovňou porozumenia a schopnosti aplikovať nadobudnuté spôsobilosti, čo bráni v tvorbe nových vedomostí.

 

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda

Vyučovací predmet ČLOVEK A PRÍRODA

 

Priebežné hodnotenie:

Po ukončení tematického celku alebo jeho časti môže učiteľ vykonať priebežné hodnotenie, aby získal prehľad o vedomostiach, porozumení a praktických zručnostiach žiakov v danom predmete.

Učiteľ môže využiť nasledujúce metódy a prostriedky hodnotenia:

• skúšky (ústne, písomné, vo forme kvízov, na digitálnych platformách atď.) slúžiace k získaniu prehľadu o vedomostiach a porozumení tematického celku alebo jeho časti;
• sústavné diagnostické pozorovanie žiaka počas procesu výučby, sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie, 
• projekty (napr. lapbooky, prezentácie), žiacke portfólia, skupinové práce, experimenty a pokusy zamerané na posúdenie schopností aplikovať vedomosti v praxi, kreativity a spolupráce.

Priebežné hodnotenie môže byť žiakovi zdieľané vo forme:

• slovného komentára,
• bodov,
• označenia úrovne zvládnutia výstupu v tematických oblastiach alebo ich častiach.

 

Súhrnné hodnotenie: 

Polročné a koncoročné slovné hodnotenie vychádza z priebežného hodnotenia za dané hodnotiace obdobie. Toto hodnotenie je formulované slovne a doplnené grafickým zobrazením úrovne zvládnutia požadovaných výstupov žiaka pomocou šípok (viď Tabuľka 6: Ukážka súhrnného hodnotenia vzdelávacej oblasti Človek a príroda )

(Grafické znázornenie šípkou vizuálne zdôrazňuje procesnú stránku učenia a ďalší možný rozvoj žiaka)

Očakávané výstupy žiaka pre 1. cyklus vo vzdelávacom predmete Človek a príroda Všeobecná forma očakávaného výstupu za 1. cyklus pre vzdelávací predmet Človek a príroda  je zovšeobecnením očakávaných výstupov uvedených v Školskom vzdelávacom programe Základnej školy v Kalinkove. 

Znenie očakávaných výstupov pre 1. cyklus vo vzdelávacom predmete Človek a príroda:

• Vysvetľovať pojmy, vzťahy, fakty, zákonitosti. • Získavať poznanie prostredníctvom realizácie jednoduchších foriem skúmania. • Komunikácia vlastných prírodovedných predstáv a interpretácia výsledkov skúmania.

 

Tabuľka 7: Stupnica hodnotenia požadovaných výstupov žiaka

U – úplne osvojené	Žiak si úplne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda.
	Dokáže vysvetľovať pojmy, vzťahy, fakty a zákonitosti v danej tematickej oblasti s jasným porozumením. Demonštruje schopnosť získavať poznatky prostredníctvom realizácie jednoduchších foriem skúmania a aplikuje ich v rôznych situáciách. Komunikuje svoje prírodovedné predstavy a interpretuje výsledky skúmania s presnosťou a porozumením.
T – takmer osvojené	Žiak si takmer osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda.
	Prejavuje schopnosť vysvetľovať pojmy, vzťahy, fakty a zákonitosti v oblasti Človek a príroda s miernymi nepresnosťami. • Potrebuje mierne usmernenie pri získavaní poznatkov a ich aplikácii v nových situáciách. Komunikuje svoje prírodovedné predstavy a interpretuje výsledky skúmania s niektorými nedostatkami v presnosti alebo porozumení.
Č – čiastočne osvojené	Žiak si čiastočne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda.
	Žiak má ťažkosti pri vysvetľovaní pojmov, vzťahov, faktov a zákonitostí v oblasti Človek a príroda. Neprejavuje aktivitu pri domácej príprave na vyučovanie. Potrebuje podporu a usmernenie pri získavaní poznatkov a ich aplikácii v nových situáciách. Nie je aktívny pri realizácií praktických výstupov. Komunikuje svoje prírodovedné predstavy a interpretuje výsledky skúmania s výraznými obmedzeniami v presnosti alebo porozumení.
N – nedostatočne osvojené	Žiak si nedostatočne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda.
	Nedostatok presnosti a úplnosti vo vysvetľovaní pojmov, vzťahov, faktov a zákonitostí sa prejavuje vo vysvetleniach, ktoré obsahujú chyby, nepresnosti alebo vynechané informácie.  Žiak neprejavuje záujem skúmanie. Nezapája sa do tvorby a realizácie skúmania. Má obmedzené schopnosti v komunikácii vlastných prírodovedných predstáv a v interpretácii výsledkov skúmania, čo
	sa prejavuje v nejasných výkladoch, neúplných výsledkoch alebo nesprávnych záveroch.

 

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť

Vzdelávací predmet ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Veľký dôraz sa kladie na aj na SAMOHODNOTENIE žiakom.  Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov na predmete sa vychádza zo zásad formatívneho hodnotenia a z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. Žiaci sa nerozdeľujú na úspešných a neúspešných. Hodnotenie sa robí na základe kritérií, s ktorými sú podrobne oboznámení žiaci aj rodičia a prostredníctvom ktorých sledujeme vývoj žiaka. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami berieme do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Odlišujeme hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania. 

Snažíme sa, aby každý žiak mal možnosť zažiť úspech a v plnej miere využívať pozitívnu motiváciu. Dôležitý je pokrok žiaka voči sebe samému.  

Zároveň hodnotenie zohľadňuje  prvky zodpovednosti žiaka za svoje výkony, teda sebahodnotenie ako aj hodnotenie spolužiakmi. 

V hodnotení je potrebné zachytiť najmä pokroky, ktoré dosiahli oproti východiskovému stavu.  Deti sa od začiatku podieľajú na svojom hodnotení -  zatiaľ len formou slovnej reflexie činnosti, ktorá prebehla s učiteľovou pomocou s vhodne zvolenými otázkami, aby si uvedomili, či a nakoľko boli vo svojej práci úspešné (napr. "Spolupracovali sme spoločne?" "Prispel niekto nápadom?" "Dokázali sme sa sústrediť po celú dobu?" atď.). 

• Hodnotia sa ústne odpovede, krátke slovné výstupy žiaka v úvode hodín pri frontálnom opakovaní, projektové, ústne prezentácie;
• prezentačný a projektový prejav – kvalitu a obsah spracovania, aplikácia získaných poznatkov, získavanie nových informácií a ich spracovanie prostredníctvom čítania s porozumením, samostatnosť pri práci, práca v skupine, forma spracovania a jeho prezentácia pred triedou v závislosti od veku.  

 

• Pri hodnotení a klasifikácii žiackych prezentačných  výkonov /slovne/, sa hodnotí aj snaha, aktivita, nápaditosť. 

 

Pri hodnotení žiaka využívame aj metódy systematického pozorovania – analýzu slovného prejavu, charakter sociálnych vzťahov v triede i analýzu výsledkov činnosti žiaka;

 

Hodnotenie žiaka:  priebežné a záverečné hodnotenie 

 

Pri hodnotení pristupujem ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého podľa jeho možností a schopností, snaha je o pozitívne hodnotenie. Žiakov postupne vedieme k tomu, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka. Na konci každého hodnotiaceho obdobia sú žiaci na vysvedčení hodnotení slovne.

 

Súčasťou práce na hodinách vlastivedy je projektové vyučovanie. 

Kritéria hodnotenie na tejto práci:

• Hodnotenie prvej etapy projektu – „Získavanie informácií “ 

Žiaci  po odprezentovaní svojho projektu sú ohodnotení slovnou pochvalou, známkou , „pluskou“ a odmenou im je aj výber a postup do atraktívnej druhej časti  projektu – výberu miesta, ktoré priamo  navštívime. 

• Hodnotenie druhej etapy projektu – „Putovanie po historických  a zaujímavých miestach“ kde žiaci získavajú informácie priamo v teréne.

Po každej návšteve daného miesta sú žiaci ohodnotení slovne, zbieraním „plusiek“, klasifikáciou podľa množstva zozbieraných materiálov  a  možnosťou  priamo  dotvárať scenár svojimi príspevkami a fotografiami.  Najúspešnejší  žiaci sa stávajú  hercami, kameramanmi, režisérmi  a priamymi tvorcami DVD filmu.

• Hodnotenie tretej etapy projektu

Slávnostné  premietanie filmu a prezentovanie svojich dojmov je  pre žiakov silným pocitom úspechu. Za svoju prácu sú ohodnotení známkou, diplomom, cenou „Plesnivec alpínsky“ ako symbol čistoty a jedinečnosti  a všetci žiaci sú odmenení „svojim“ DVD filmom .

Počas celej doby deti zbierajú plusky, na základe ktorých v závere projektu zhodnotia svoju aktivitu.

 

Sumatívne hodnotenie žiaka je  na konci šk. roka vo forme vysvedčenia. Pri sumatívnom hodnotení predmetu na vysvedčení sa hodnotí pri spĺňaní cieľov:

 

1. Identifikovať sa so svojou vlasťou  
2. Vedieť čítať mapu podľa značiek
3. Pracovať v tíme
4. Pracovať vo výukových programoch a na internete
5. Efektívne pracovať s informáciami
6. Čítať s porozumením 
7. Myslieť a konať ako jedinečná osobnosť
8. Podporovať chuť učiť sa
1. Zážitkovo spoznávať časti Slovenska

 

Očakávané výstupy žiaka pre 1. cyklus vo vzdelávacom predmete Človek a spoločnosť Všeobecná forma očakávaného výstupu za 1. cyklus pre vzdelávací predmet Človek a spoločnosť  je zovšeobecnením očakávaných výstupov uvedených v Školskom vzdelávacom programe Základnej školy v Lysici. 

Znenie očakávaných výstupov pre 1. cyklus:

• Vysvetľovať pojmy, vzťahy, fakty, zákonitosti.
• Získavať poznanie prostredníctvom realizácie jednoduchších foriem skúmania.
• Komunikácia vlastných predstáv a interpretácia výsledkov skúmania.

 

Tabuľka: Stupnica hodnotenia požadovaných výstupov žiaka

U – úplne osvojené	Žiak si úplne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.
	Dokáže vysvetľovať pojmy, vzťahy, fakty a zákonitosti v danej tematickej oblasti s jasným porozumením. Demonštruje schopnosť získavať poznatky prostredníctvom realizácie jednoduchších foriem skúmania a aplikuje ich v rôznych situáciách. Komunikuje svoje predstavy a interpretuje výsledky skúmania s presnosťou a porozumením.
T – takmer osvojené	Žiak si takmer osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.
	Prejavuje schopnosť vysvetľovať pojmy, vzťahy, fakty a zákonitosti s miernymi nepresnosťami. Potrebuje mierne usmernenie pri získavaní poznatkov a ich aplikácii v nových situáciách. Komunikuje svoje predstavy a interpretuje výsledky skúmania s niektorými nedostatkami v presnosti alebo porozumení.
Č – čiastočne osvojené	Žiak si čiastočne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.
	Žiak má ťažkosti pri vysvetľovaní pojmov, vzťahov, faktov a zákonitostí; Neprejavuje aktivitu pri domácej príprave na vyučovanie. Potrebuje podporu a usmernenie pri získavaní poznatkov a ich aplikácii v nových situáciách. Nie je aktívny pri realizácií praktických výstupov. Komunikuje svoje predstavy a interpretuje výsledky skúmania s výraznými obmedzeniami v presnosti alebo porozumení.
N – nedostatočne osvojené	Žiak si nedostatočne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.
	• Nedostatok presnosti a úplnosti vo vysvetľovaní pojmov, vzťahov, faktov a zákonitostí sa prejavuje vo vysvetleniach, ktoré obsahujú chyby, nepresnosti alebo vynechané informácie.
	•	Žiak neprejavuje záujem o skúmanie. Nezapája sa do tvorby a realizácie skúmania.
	•	Má obmedzené schopnosti v komunikácii vlastných  predstáv a v interpretácii výsledkov skúmania, čo sa prejavuje v nejasných výkladoch, neúplných výsledkoch alebo nesprávnych záveroch.

 

 

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť

Vyučovací predmet NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA

 

Hodnotenie zo strany učiteľa – poskytuje žiakovi spätnú väzbu v jeho práci a prístupu k vyučovaniu. Hodnotenie musí byť: 

1. zrozumiteľné a jednoznačné 
2. pedagogicky zdôvodniteľné 
3. odborne správne 
4. porovnateľné s danými kritériami hodnotenia žiaka 
5. vždy doložiteľné, učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka 

  

Hodnotenie žiaka  

Vo vyučovacom predmete náboženstvo pri priebežnej klasifikácii učiteľ hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických a praktických úloh. 

Pri súhrnnej klasifikácii  hodnotí: 

a) učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s

požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách 

b) osvojené kľúčové kompetencie 

c) osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú aplikáciu 

4. usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese  
5. snahu o rozvoj svojich kompetencií 

 

Žiaci sa hodnotia slovne:

1.ročník

Žiak ovláda katolícky pozdrav a iné pozdravy, vie sa prežehnať, ovláda naučené modlitby (Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu, anjel Boží. Pozná Ježišove zázraky, Cirkev, kostol, Svätí.

2.ročník

Žiak ovláda naučené modlitby a rozhovor s Bohom vlastnými slovami, vie čo je Sväté písmo, o svojom krste ako prebieha, ovláda podobenstvá a vie čo je Cirkev.

3. ročník

Ovládajú vyznanie Viery, 7 sviatostí, ťažký a ľahký hriech rozdiel, dôsledok hriechu, spytovanie svedomia, ľútosť, sviatosť zmierenia, sv. omšu jej časti, priebeh a význam. Eucharistia.

            Nehodnotí sa účasť na liturgickom slávení v Cirkvi, nakoľko školské vyučovanie rímskokatolíckeho náboženstva je ponuka pre život s Cirkvou a nie kontrola života s Cirkvou.

Nehodnotí sa postoj k Bohu, ale k edukačnému procesu v predmete. 

Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.

 

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce

Vyučovací predmet ČLOVEK A SVET PRÁCE

Vo vzdelávacej oblasti človek a svet práce sú tri komponenty: Technika, Podnikavosť a iniciatívnosť a Kariérová výchova.

Pri hodnotení vzdelávacej oblasti, ale aj predmetu Človek a svet práce sa zameriame nielen na konečný produkt, ale aj na proces učenia, spoluprácu, kreativitu a schopnosť aplikovať získané vedomosti v praxi. Formálne aj neformálne metódy hodnotenia nám pomôžu získať ucelený obraz o pokroku žiakov. Pri hodnotení budeme využívať:

PRIEBEŽNÉ HODNOTENIE

Tento predmet sa zameriava na pozitívny vzťah k práci, základné pracovné zručnosti, organizáciu práce a používanie nástrojov a pomôcok pri práci a v bežnom živote, tiež na základy finančnej gramotnosti, ekonomiky či plánovanie a výber budúceho povolania. Je to dôležité pre sebapoznanie, rešpektovanie názorov a práv ostatných a ochranu vlastného zdravia.

Pri priebežnom hodnotení berieme do úvahy:

• Sledovanie pokroku: Pravidelne sledujeme, ako žiaci napredujú v troch komponentoch tohto predmetu. Pozorne sledujeme ich účasť, aktivity a výsledky.
• Portfólio: Žiaci vytvárajú portfólio, kde zhromažďujú svoje práce, projekty a úlohy. Portfólio môže obsahovať fotografie, popisy a sebahodnotiace hárky, ... 
• Sebahodnotenie: Podporujeme žiakov, aby sa sami hodnotili. Môžu napríklad písať krátke reflexie o tom, čo sa naučili, aké zručnosti získali a čo by chceli ešte zlepšiť.
• Diskusie: Organizujeme triedne diskusie o témach spojených s pracovným prostredím, povolaniami a zručnosťami. Žiaci môžu zdieľať svoje názory a skúsenosti.
• Spätná väzba: Poskytneme žiakom konkrétnu spätnú väzbu na ich prácu. Uvedieme, čo robia dobre a na čom môžu pracovať.

Priebežné hodnotenie by malo byť podporné a motivujúce, aby žiaci mali priestor na rast a zlepšovanie sa.

SÚHRNNÉ HODNOTENIE

Súhrnné hodnotenie zahŕňa nasledujúce aspekty:

• Pozitívny vzťah k práci: Žiaci sa učia pristupovať k výsledkom pracovnej činnosti s ohľadom na kvalitu, funkčnosť, hospodárnosť a spoločenský význam.
• Základné pracovné zručnosti: Osvojujú si praktické zručnosti a návyky v rôznych pracovných oblastiach.
• Organizácia a plánovanie práce: Učia sa organizovať a plánovať svoju prácu a používať vhodné nástroje a pomôcky.
• Autentické poznávanie okolitého sveta: Rozvíjajú schopnosť objektívne vnímať svoje okolie.
• Sebadôvera a hodnoty vo vzťahu k práci: Učia sa rešpektovať environmentálne hodnoty a chápať recykláciu materiálov a produktov.

 

Súhrnné hodnotenie: Polročné a koncoročné hodnotenie v 1. cykle je slovné. 

 

Hodnotenie výkonových štandardov a činností, ktoré sú definované pre vzdelávaciu oblasť a predmet Človek a svet práce. Tieto štandardy a činnosti popisujú očakávané vedomosti, zručnosti a kompetencie žiakov v 1. cykle v komponentoch Technika, Podnikavosť a iniciatívnosť a Kariérová výchova.

 

Hodnotenie formou portfólia, ktoré žiaci tvoria priebežne a kde budú zhromažďovať svoje práce, projekty a úlohy. Portfólio môže obsahovať fotografie, popisy a sebahodnotenie a iné.

 

Formatívne hodnotenie  

budeme realizovať týmito metódami a spôsobmi:  

Portfólio - žiaci vytvoria portfólio, kde budú zhromažďovať svoje práce, projekty a úlohy týkajúce sa predmetu. 

Peer review: Spolužiaci môžu hodnotiť portfóliá navzájom a poskytovať si spätnú väzbu.

Workshop: Organizovanie workshopov, kde žiaci získavajú praktické skúsenosti s online nástrojmi.

 

Diskusie a skupinová práca - triedne diskusie o témach spojených s pracovným prostredím, povolaniami a zručnosťami. Žiaci môžu zdieľať svoje názory a skúsenosti. Skupinové projekty umožňujú spoluprácu a vzájomné hodnotenie medzi žiakmi.

Prezentácie - žiaci pripravia prezentácie na témy spojené s pracovným životom. Ich výstupy budeme hodnotiť na základe jasnosti, obsahu a schopnosti komunikácie.

Praktické úlohy - napríklad simulácie pracovných situácií, tvorbu životopisov alebo rozhovory o povolaniach, ale aj výroba rôznych výrobkov. Priradenie úloh, kde žiaci demonštrujú svoju schopnosť aplikovať pojmy v praxi.

Sebahodnotenie - písanie krátkych reflexií o tom, čo sa žiaci naučili, aké zručnosti získali a čo by chceli ešte zlepšiť.

Role-playing: Simulácie, kde žiaci hrajú rôzne pracovné situácie a diskutujú o hodnotách, ktoré v nich vystupujú. Simulácie, kde žiaci praktizujú zvládanie konfliktov a preberanie zodpovednosti.

Kreatívne riešenia: Hodnotenie schopnosti vytvoriť funkčný model pomocou dostupných materiálov.

Porovnanie s predlohou: Hodnotenie, ako sa výrobok podobá s predlohou.

Tvorivosť a inovácia: Hodnotenie originálnych nápadov a kreatívneho prístupu k úlohe. Simulácie: Simulácie, kde žiaci určujú mzdy pre rôzne pracovné pozície a diskutujú o svojich rozhodnutiach.

Reflektívne denníky: Žiaci píšu o svojich skúsenostiach s riešením konfliktov a neúspechov.

Očakávané výstupy v 1. cykle zamerané na rozvoj rôznych kompetencií a zručností u žiakov sú: 

Činnosti v komponente Technika

Práca s technickým, prírodným a drobným materiálom.  Zhotovenie jednoduchých výrobkov z technických, drobných a prírodných materiálov.  Zhotovenie darčekových predmetov, jednoduchej hračky, alebo výrobku z modelovacích  materiálov podľa ľudovej predlohy tradičnou ľudovou technikou. 

Opísanie významu technických objektov okolo nás.  Konštruovanie jednoduchých modelov technických objektov, dopravných prostriedkov a  zdvižných zariadení.  Posúdenie rozdielov medzi modelovacími materiálmi. Porovnanie plastov v domácnosti a predmetov z plastov. Porovnanie techniky – dnes a v minulosti.  Návšteva dielne remeselníka, technickej pamiatky, technického diela v obci alebo v regióne.

 

Činnosti v komponente Podnikavosť a iniciatívnosť

Orientácia v pojmoch a procesoch sveta práce (pracovná činnosť, pracovné prostredie,  a pod.) Oboznamovanie sa s hodnotami vzťahujúcimi sa k práci.  Prezentácia záľub a úspechov v prepojení na konkrétny druh povolania/ remesla. 

 

Činnosti v komponente Kariérová výchova

Práca a spolupráca pri tvorbe nápadu.  Reflexia, hodnotenie tímovej práce a vlastnej  práce na výsledku.  Prezentácia cieľov a činností potrebných k ich dosiahnutiu.  Recyklácia, upcyklácia a šetrenie.

Tabuľka: Stupnica hodnotenia požadovaných výstupov žiaka

U – úplne osvojené	Žiak si úplne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce.
T – takmer osvojené	Žiak si takmer osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce.
Č – čiastočne osvojené	Žiak si čiastočne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce.
N – nedostatočne osvojené	Žiak si nedostatočne osvojil požadovaný výstup zo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce.

 

 

Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra

Vzdelávací predmet VÝTVARNÁ VÝCHOVA

 Systém priebežného a súhrnného hodnotenia  

 Priebežné hodnotenie

       a) Portfólio prác:

• Zbierka prác: Každý žiak bude mať portfólio, do ktorého bude zhromažďovať všetky svoje výtvarné práce počas školského roka.
• Reflexívne zápisky: Žiaci budú k svojim prácam priraďovať reflexívne zápisky, kde budú hodnotiť svoj proces, úspechy a oblasti na zlepšenie.

2. Priebežné projekty:

• Krátkodobé projekty: Každý mesiac budú žiaci pracovať na kratšom projekte, ktorý bude hodnotený podľa vopred stanovených kritérií.

Spätná väzba: Po dokončení každého projektu dostanú žiaci individuálnu spätnú väzbu od učiteľa, ktorá bude zameraná na ich pokrok a možnosti zlepšenia.

2. Samohodnotenie a rovesnícke hodnotenie:

• Samohodnotiace dotazníky: Po každej hodine budú žiaci vyplňovať krátke dotazníky, kde budú hodnotiť svoju prácu a pokrok.
• Rovesnícke hodnotenie: Žiaci budú mať možnosť hodnotiť práce svojich spolužiakov a poskytovať im konštruktívnu spätnú väzbu.

 

 

Súhrnné hodnotenie

1. Záverečný projekt:

• Rozsiahlejší projekt: Na konci školského roka budú žiaci pracovať na rozsiahlejšom projekte, ktorý bude obsahovať viacero techník a konceptov naučených počas roka.
• Prezentácia: Žiaci budú svoj projekt prezentovať pred triedou, pričom budú vysvetľovať svoj tvorivý proces a inšpiráciu.

2. Portfólio hodnotenie:

• Komplexná revízia: Na konci školského roka bude portfólio každého žiaka hodnotené komplexne, zohľadňujúc celý rok práce.
• Sebahodnotenie a učiteľské hodnotenie: Každý žiak napíše sebareflexiu o svojom portfóliu a učiteľ poskytne záverečné hodnotenie.

 

Metódy formatívneho hodnotenia 

Pozorovanie a rozhovory:

• Priame pozorovanie: Učiteľ bude počas hodín pozorovať prácu žiakov a poskytovať im okamžitú spätnú väzbu.
• Rozhovory: Učiteľ bude viesť pravidelné individuálne rozhovory so žiakmi o ich pokroku a výzvach.

Formatívne zadania a cvičenia:

• Kreatívne cvičenia: Krátke, kreatívne úlohy zamerané na konkrétne zručnosti alebo techniky, ktoré budú žiaci okamžite hodnotiť sami alebo v skupinách.
• Skúšky techník: Cvičenia zamerané na osvojenie si nových techník, s okamžitou spätnou väzbou od učiteľa.

Formatívne hodnotiace nástroje:

• Rubriky: Používanie detailných rubrík pre každú úlohu, ktoré jasne definujú očakávané výkony a kritériá hodnotenia.
• Check-listy: Jednoduché zoznamy úloh a kritérií, ktoré si žiaci sami alebo s pomocou učiteľa odškrtávajú.

 

Očakávané výstupy/ spôsobilosti a spôsoby overenia 

Technické zručnosti:

• Kresba a maľba: Schopnosť využívať rôzne techniky kreslenia a maľby, ako napríklad tieňovanie, perspektíva, práca s farbami.
• Sochárstvo a 3D tvorba: Schopnosť pracovať s rôznymi materiálmi a technikami na vytváranie trojrozmerných diel.

Kreativita a inovácia:

• Tvorivé riešenia: Schopnosť experimentovať s rôznymi materiálmi a technikami a hľadať nové a inovatívne spôsoby výtvarného vyjadrenia.
• Vlastný štýl: Schopnosť rozvíjať a prezentovať vlastný výtvarný štýl.

Kritické myslenie a reflektovanie:

• Analýza umenia: Schopnosť analyzovať a interpretovať výtvarné diela, vlastné aj cudzie, s ohľadom na techniku, kontext a význam.
• Reflexia procesu: Schopnosť reflektovať svoj tvorivý proces a identifikovať oblasti na zlepšenie.

Vizuálna gramotnosť:

• Čítanie a interpretácia vizuálnych informácií: Schopnosť čítať a interpretovať vizuálne informácie v rôznych kontextoch (umenie, reklama, médiá).
• Vizuálna komunikácia: Schopnosť efektívne komunikovať myšlienky a emócie prostredníctvom vizuálnych prostriedkov.

 

Spôsoby overenia výstupov: Technické zručnosti:

• Praktické úlohy: Konkrétne zadania a cvičenia zamerané na osvojenie si techník kresby, maľby, sochárstva atď.
• Hodnotenie portfólia: Pravidelné hodnotenie portfólia prác, ktoré obsahuje rôzne technické úlohy.

Kreativita a inovácia:

• Projektové úlohy: Zadania, ktoré podporujú experimentovanie a inovatívne riešenia,  s dôrazom na proces a výsledok.
• Prezentácie: Možnosť prezentovať svoje diela a vysvetliť tvorivý proces a inšpiráciu.

Kritické myslenie a reflektovanie:

• Eseje a reflexie: Písomné práce, kde žiaci analyzujú a reflektujú svoje diela a tvorivý proces.
• Diskusie a rozhovory: Triedne diskusie a individuálne rozhovory s učiteľom o výtvarných dielach a tvorivom procese.

Vizuálna gramotnosť:

• Analýza vizuálnych materiálov: Úlohy zamerané na analýzu a interpretáciu vizuálnych informácií z rôznych zdrojov.
• Tvorivé projekty: Úlohy, ktoré vyžadujú efektívnu vizuálnu komunikáciu myšlienok a emócií.

Priebežné a súhrnné hodnotenia 

Priebežné hodnotenie

Portfólio prác:

• Zbierka prác: Deti budú zhromažďovať svoje výtvarné práce v jednoduchom portfóliu.
• Reflexívne zápisky: Učiteľ pomôže žiakom s jednoduchými reflexiami, kde budú vyjadrovať svoje pocity a skúsenosti z tvorby.

Priebežné projekty:

• Krátkodobé projekty: Každé dva týždne budú žiaci pracovať na kratšom projekte, napríklad kresbe alebo maľbe, s konkrétnym cieľom.
• Spätná väzba: Učiteľ poskytne slovnú spätnú väzbu a povzbudenie, zameranú na pozitívne aspekty práce dieťaťa.

Samohodnotenie a rovesnícke hodnotenie:

• Samohodnotenie: Deti budú mať jednoduché, vizuálne prístupné dotazníky (napr.

smajlíky) na hodnotenie svojich prác.

• Rovesnícke hodnotenie: Žiaci budú povzbudzovaní k tomu, aby poskytovali jednoduchú spätnú väzbu svojim spolužiakom, zameranú na povzbudenie.

 

Súhrnné hodnotenie

Záverečný projekt:

• Jednoduchý projekt: Na konci školského roka budú deti pracovať na jednoduchšom projekte, ktorý môže byť kolektívny.
• Prezentácia: Deti budú mať možnosť ukázať svoje práce v triede alebo na školnej výstave.

Portfólio hodnotenie:

• Komplexná revízia: Učiteľ prejde portfólio každého dieťaťa a poskytne slovnú spätnú väzbu.
• Sebahodnotenie a učiteľské hodnotenie: Deti s pomocou učiteľa napíšu jednoduchú sebareflexiu o svojom portfóliu.

 

Absolvoval:

• Žiak preukázal dostatočný stupeň zvládnutia výtvarných zručností a prejavil snahu a záujem o kreatívny prejav.

Neabsolvoval:

• Žiak nedosiahol dostatočný stupeň zvládnutia výtvarných zručností alebo prejavil nedostatok záujmu o kreatívny prejav.  

 

1. Technické zručnosti:

• Absolvoval: Žiak zvláda základné výtvarné techniky (kresba, maľba) primerane jeho veku.
• Neabsolvoval: Žiak má problémy s aplikáciou základných výtvarných techník a ich kontrolou.

2. Kreativita:

• Absolvoval: Žiak prejavuje iniciatívu pri vlastných nápadoch a snaží sa ich realizovať.
• inštrukcií bez vlastnej iniciatívy.

 

Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra

Vzdelávací predmet HUDOBNÁ VÝCHOVA

 Systém priebežného a súhrnného hodnotenia  

 Priebežné hodnotenie

1. Teoretické znalosti

        Pochopenie a znalostí o hudobnej teórii, histórii hudby, hudobných skladateľoch a nástrojoch.

        Každý žiak bude mať svoje portfólio, kde bude ukladať svoje pracovné listy (čiastkové úlohy), testy a kvízy (overenie teoretických znalostí). 

 

2. Praktické zručnosti

      Zvládnutie jednotlivých komponentov: spev, hra na hudobnom nástroji, počúvanie hudby, hudobno-pohybové vyjadrenie, hudobno-dramatické vyjadrenie. Žiaci sa budú počas školského roka zdokonaľovať v jednotlivých oblastiach (komponentoch). Na záver školské roka pripravia spoločný hudobno-dramatický projekt.

 

3. Hudobný záujem a angažovanosť

       Aktívne zapájanie sa do aktivít a diskusií, záujem o hudbu a hudobnú kultúru, spolupráca, rešpektovanie pravidiel, pozitívny prístup.

 

Súhrnné hodnotenie                                     

Učiteľ počas roka sleduje a zapisuje priebežné výkony a snahu žiakov. Na konci školského roka komplexne vyhodnotí portfólio každého žiaka, zohľadňujúc celý rok práce:

• Komplexné teoretické znalosti: pracovné listy, testy, kvízy, aktívne zapájanie sa na hodine.  
• Komplexné praktické zručnosti: pracovné listy, výstupné audio, resp.

audiovizuálne projekty,  

• Predvedenie vlastného triedneho projektu (prezentácia v triede, pred rodičmi, v škole alebo na verejnosti). 

• Hudobný záujem a angažovanosť: zhodnotenie celkovej angažovanosti, prístupu a snahy počas celého cyklu: každý žiak napíše sebareflexiu o svojom prístupe, popíšu svoj pokrok, silné a slabé stránky. Učiteľ poskytne záverečné hodnotenie. 

Spôsoby a metódy formatívneho hodnotenia 

Priebežné hodnotenie: pozorovanie žiakov na vyučovaní, ústne odpovede na otázky, krátke testy a kvízy, domáce úlohy, účasť na aktivitách triedy (školy).

Sumatívne hodnotenie: portfólio, testy, prezentácie, hudobné vystúpenia, resp. projekty žiakov. 

• Spätná väzba: Po dokončení úlohy alebo aktivity učiteľ poskytne žiakom okamžitú spätnú väzbu zameranú sa na to, čo urobili dobre a kde sa môžu zlepšiť. Individuálna spätná väzba počas hodín alebo po nich. Využitie aplikácií na poskytnutie okamžitej spätnej väzby (dotazníky, plickers a pod.) 
• Vzájomné sebahodnotenie a reflexia žiakov počas aktivít, práce na projektových prácach a prezentáciách.

 

 

 

Očakávané výstupy/ spôsobilosti a spôsoby overenia  

Východiskom hudobného vzdelávania je aktívny a tvorivý kontakt s hudbou v jej troch základných podobách, ktoré sú obsiahnuté v 5 komponentoch. S tým súvisia aj očakávané výstupy:

• Spev: Zvládnutie elementárnej hlasovej techniky a dodržiavanie zásad hlasovej hygieny pri speve a reči. Ovládať svoj hlas rytmicky a intonačne presne, udržať melodickú líniu, orientovať sa v jednoduchom grafickom zápise, reagovať na gestá fonogestiky.
• Hra na hudobnom nástroji: Spoznávanie a produkcia hudby na jednoduchých hudobných nástrojoch. Orientácia v notovom zápise. Experimentovanie so zvukovou farbou, interpretácia inštrumentálnych miniatúr.  
• Počúvanie hudby: Identifikovať tón, zvuk a jeho vlastnosti. Aktívne počúvanie hudby rôzneho charakteru, druhov a žánrov. Identifikácia  vyjadrovacích prostriedkov hudby.  
• Hudobno-pohybové vyjadrenie hudby: Kultivované pohybové vyjadrenie hudby, tvorivé pohybové sebavyjadrenie a tanec.  
• Hudobno-dramatické vyjadrenie hudby: Integrovať hudbu so slovným, pohybovým a výtvarným prejavom. Hodnotiť hudobno-dramatické predstavenie primeranou argumentáciou.

 Spôsoby overenia výstupov:

• Spev: pravidelné pozorovanie žiakov počas spevu, poskytnutie spätnej väzby, sebahodnotenie žiakov.  
• Hra na hudobnom nástroji: portfólio vlastných jednoduchých skladieb, praktické úlohy na rozpoznanie jednoduchého notového zápisu a hudobnej terminológie.  
• Individuálna i skupinová hra – učiteľ hodnotí presnosť, techniku hry, schopnosť kooperácie a tímovú prácu. Notový diktát, úlohy z kvízy na overenie znalosti jednoduchého notového zápisu.
• Počúvanie hudby: zvukové hádanky, posluchové testy, kvízy zamerané na dejiny hudby, umelecké obdobia, významných skladateľov a ich diela.  Portfólio – pracovné listy s možnosťou sebavyjadrenia, reflexia na počúvanú hudbu.  
• Hudobno-pohybové vyjadrenie hudby: pozorovanie, nahrávanie, analýza jednoduchých choreografických úloh, improvizácie, tanca, tvorivých projektov. Diskusia, sebareflexia, vzájomné hodnotenie. 

 

• Hudobno-dramatické vyjadrenie hudby: učiteľ poskytuje žiakom konštruktívnu spätnú väzbu. Sebahodnotenie a vzájomné hodnotenie. Rozbor audio, resp. videonahrávky hudobno-dramatického predstavenia.

 

Priebežné a súhrnné hodnotenia  Priebežné hodnotenie  

• Spev: Spievanie hlasových modelov a piesní, rozvíjanie speváckych návykov, správna reakcia na základné dirigentské gestá (fonogestika, dynamika, tempo). Spolupráca v kolektíve i menšej skupine.
• Hra na hudobnom nástroji: Hrať na jednoduchom hudobnom nástroji v primeranom tempe, podľa gesta učiteľa alebo jednoduchého notového zápisu. Spolupracovať pri hre, byť súčasťou spoločnej hry.
• Počúvanie hudby: Identifikovať zvuk a tón, porovnávať ich vlastnosti. Charakterizovať základné výrazové prostriedky (rytmus, tempo, melódia, farba, dynamika, harmónia).
• Hudobno-pohybové vyjadrenie hudby: Pohybom vyjadriť charakter počúvanej alebo produkovanej hudby. Uplatniť základné tanečné prvky v jednoduchej choreografii.
• Hudobno-dramatické vyjadrenie hudby: Stvárniť obsah, charakter a formu piesne či riekanky prostriedkami hudobnej dramatiky.

 

Súhrnné hodnotenie

            Učiteľ počas roka sleduje a zapisuje priebežné výkony a snahu žiakov. Na konci školského roka komplexne vyhodnotí portfólio každého žiaka, zohľadňujúc celý rok práce:

• Komplexné teoretické znalosti: pracovné listy, kvízy, aktívne zapájanie sa na hodine.  
• Komplexné praktické zručnosti: pracovné listy, predvedenie vlastného triedneho projektu (prezentácia v triede, pred rodičmi, v škole alebo na verejnosti).
• Hudobný záujem a angažovanosť

 

Slovné zhodnotenie celkovej angažovanosti, prístupu a snahy počas celého cyklu:

            Učiteľ poskytne záverečné hodnotenie o celkovom prístupe, popíšu svoj pokrok, silné             a slabé stránky.

Slovné hodnotenie:  

Učiteľ individuálne zhodnotí záujem žiaka o hudobné činnosti a hudobné umenie v rámci edukačných úloh, schopnosť a ochotu spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch. V záverečnom hodnotení konkretizuje aktivitu a prístup žiaka k hudobným činnostiam a nadobudnuté vedomosti a zručnosti z oblasti hudobnej kultúry a náuky. 

 

  

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb

Vzdelávací predmet TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

V prvom cykle je dôležité dávať žiakom spätnú väzbu po každej hodine, aby vedeli ako ďalej napredovať a ako je učiteľ s ich výkonmi spokojný. Na formatívne hodnotenie a aj na sebahodnotenie po každej hodine telesnej a športovej výchovy využívame umelé farebné  guľôčky v troch farbách (ako na semafore). Podľa získanej farby si môže vymaľovať určený počet políčok, ktoré sa mu bude premietať do sumatívneho (polročného, koncoročného) hodnotenia, ktoré si značia samotní žiaci do motivačného nákresu. Takýmto spôsobom majú v priebehu celého školského roka prehľad o tom, ako na tom sú a vedia či majú na sebe zapracovať.

Červená farba 0 bodov:

Neuspokojivé výkony, žiak nerobí čo treba, nesnaží sa a svojím správaním narúša vyučovaciu hodinu. Pri vysvetľovaní je nepozorný a potom nedokáže vhodne reagovať na pravidlá pri cvičení a športovo pohybových hrách. Zabudol si predpísaný úbor na cvičenie. 

Žltá farba 2 body:

Žiak sa snaží robiť veci, podľa pokynov učiteľa, no nie je to ideálne. Pohyby pri cvičení treba pravidelne precvičovať a zlepšovať. Pravidlá hier si žiak uvedomuje, no nie vždy ich pri hre rešpektuje. Svojím správaním občas narúša priebeh vyučovacej jednotky. 

Zelená farba 3 body:

Žiak pracuje podľa pokynov vyučujúceho a všetko vykonáva tak ako treba. Pri vysvetľovaní je pozorný, rešpektuje dohodnuté pravidlá a správaním nenarúša priebeh vyučovania. Dokáže spolupracovať v skupine a je nápomocný svojím spolužiakom. 

Obrázok sumatívneho hodnotenia:

 

 

V obrázku si žiaci vypĺňajú najskôr políčka s číslom 5, potom postupne číslo 4 až po jednotku na medaile. Pred polročným a záverečným hodnotením prídu za učiteľom, ktorý si počas celého roka musí značiť počet vyfarbených políčok a vzájomne si porovnajú hodnotiaci papier a rozprávajú o tom čo žiak splnil, čo nesplnil, ako sa má zlepšiť a ako ďalej pracovať. 

 

Slovné hodnotenie  bude obsahovať konkrétne vyjadrenie toho, čo žiak v danom vyučovacom predmete zvládol a na akej úrovni. Bude obsahovať tiež ďalší postup rozvoja žiaka so zreteľom na individuálne možnosti a schopnosti.  

Záverečné hodnotenie žiaka v každom predmete bude obsahovať slovný komentár.